Keď mala Klára 17, priviedol ju Ill do iného stavu a keď mu to oznámila, poprel to a našiel si dvoch svedkov, ktorých podplatil a ktorí na súde krivo prisahali, že s Klárou spali.
Komorník: A to je celá historie: soudce, obžalovaný, dva falešní svědkové, chybný rozsudek v roce 1910. Je to tak, žalobkyně?
Klára vstane.
Klára: Je to tak.
Ill dupe.
Ill: To už je promlčeno, dávno promlčeno. Stará bláznivá historka.
Kom: Co se stalo s dítětem, žalobkyně?
Klára (tiše): Žilo jen rok.
Kom: Co se stálo s vámi?
Klára: Stala se ze mne lehká holka.
Kom: Proč?
Klára: Rozsudek soudu ji ze mne udělal.
Kom: A teď chcete spravedlnost, Kláro Zachanasjanová?
Klára: Mohu si ji dovolit. Dám Gullenu miliardu, když někdo zabije Alfréda Illa.
Všetci sú pohoršení a kategoricky odmietnu. Z Illa sa stáva populárna osobnosť, všetci ho majú radi. Klára v tichosti vyčkáva vedomá si moci peňazí a hroznej finančnej situácie mesta. Aj ľudia sa postupne začínajú meniť, kupujú si drahšie veci na úver, odrazu mesto rozkvitá, peniaze už akoby boli, hoci sa o tom mlčí. Ill cíti nebezpečenstvo, ľudia súcitia s Klárou, pozorne ho sledujú, nosia pri sebe zbraň, nakupujú, majú sa dobre, no stále mlčia a čakajú a nevedia si priznať, že chcú Illovu smrť, dúfajú, že ono sa to nejak vyrieši, Klára prestane trvať na jeho smrti. Je tu badateľný vplyv existencializmu, keď Ill si je už úplne vedomý toho, že umrie a postupne prechádza od aktivity k pasivite a zmieruje sa s tým, hoci sa najskôr búril. I jeho rodina sa má skvele, syn má nové auto, manželka kožuch, dcéra rôzne krúžky, no stále mu tvrdia, že sa mu nič nestane a všetko bude dobré. Jediný, kto sa vzpiera tomuto dianiu, je učiteľ.
Učitel: Zabijí vás. Vím to od začátku a vy už to také víte, přestože tomu v Gullenu dosud nikdo nevěří. Pokušení je příliš silné a naše bída příliš trpká. A já vím ještě víc. I já se k nim přidám. Cítím, jak se pomelu stávám vrahem. Má víra v humanitu je bezmocná. Vím to. A proto, že to vím, stal se ze mne opilec, Ille. Bojím se tak, jak jste se bál vy. A ještě jedno vím, že také k nám přijde jednou stará dáma a jednoho dne se s námi stane to, co se děje teď s vámi, a brzy, snad za pár hodin už o tom vědet nebudu. Celé mesto sa zhromažďuje na konferencii, uznáva Illa vinným a odsudzuje ho tým k smrti. Celá vec sa "ututle", nik sa jeho úmrtím nezaoberá a v správe je jednoducho napísané "zlyhanie srdca". Pre mesto Gullen konečne svitajú lepšie časy a obe strany sú spokojné. Klára odchádza na Capri s Illom v truhle.

Kompozícia:
Existencializmus: Klára prichádza do mesta s truhlou a vôbec sa netají tým, pre koho je určená. Ill je priamo vystavený rečiam o jeho čoskorej smrti, Klára sa s ním dokonca bavila o tom, že pre neho dala postaviť mauzóleum a je skutočne krásne..