Friedrich Durrenmatt Návšteva starej dámy

Friedrich Durrenmatt
(1921 - 1991)

Narodil sa v rodine evanjelického kňaza vo Švajčiarsku. Študoval teológiu, filozofiu, prírodné vedy a literatúru. Skôr, než sa začal venovať literatúre, prešiel rôznymi povolaniami. Pôsobil ako kreslič, grafik a divadelný kritik. Bol jedným z najlepších po nemecky píšucich spisovateľov. Vplýval na neho existencializmus, absurdné divadlo a neskôr epická dráma. Bol ovplyvnený aj F. Kafkom. Niektoré hry si sám režíroval. Patrí do švajčiarskej literatúry po roku 1945.
Hry: Slepec, Romulus Veľký, Manželstvo pána Mississippi, Anjel prichádza do Babylonu, Návšteva starej dámy, Fyzici, Herkules a Augiášov chliev
Romány: Sudca a jeho kat, Podozrenie, Sľub, Rekviem na kriminálny román
Teoretické práce: Problémy divadla, Prednáška o Schillerovi


NÁVŠTEVA STAREJ DÁMY

Je to príbeh, ktorý sa odohráva v malom meste kdesi v strednej Európe. Je napísaný človekom, ktorý sa od týchto ľudí nedištancuje a nie je si sám celkom istý, či by jednal inak. Cítime silný vplyv existencializmu i absurdnej drámy. Hra je vlastne komédiou s tragickým koncom a keď ju človek dočíta, zrejme sa len trpko pousmeje a bude chvíľu uvažovať nad tým, či sú peniaze skutočne takým pohonným motorom k nehumánnosti a pravdepodobne dá autorovi za pravdu a prizná si, že by možno konal rovnako...

Postavy:
Klára Zachanasjanová - veľmi bohatá žena, miliardárka, je si vedomá svojej moci, ktorú jej dávajú peniaze. Nimi si vlastne môže kúpiť všetko. Autor ju paroduje množstvom manželov, ktorých strieda ako ponožky. V jeden deň si povie, že tento ju už omrzel a že sa ešte nevydávala tam či onam a tak si vyberie ďalšieho a o týždeň sa dá kľudne rozviesť a hneď oznamuje ďalšie zasnúbenie...Do mestečka, odkiaľ pochádza, ju priviedla len túžba po pomste, ktorú si teraz už skutočne môže dovoliť.
Alfréd Ill - nenápadný šedý človiečik, ktorý v spoločnosti nezohráva žiadnu významnú rolu. Vlastní obchod, má rodinu a je šťastný. Na scéne sa však objaví jeho stará láska z mladosti, Klára, a jeho život je razom naruby. Dej:
Dej sa začína prípravami na oslavu príchodu miliardárky Kláry Zachanasjanovej po mnohých rokoch späť do svojho rodného mesta Gullenu. Všetci sa snažia zalíškať sa jej čo najviac, pretože mesto je v mizernej finančnej situácii a oni dúfajú, že by im niečo prispela. Klára sa k otázke prispenia peniazov stavia kladne, čo všetkých veľmi teší. Čoskoro však zverejní aj ďalšie informácie..

Keď mala Klára 17, priviedol ju Ill do iného stavu a keď mu to oznámila, poprel to a našiel si dvoch svedkov, ktorých podplatil a ktorí na súde krivo prisahali, že s Klárou spali.
Komorník: A to je celá historie: soudce, obžalovaný, dva falešní svědkové, chybný rozsudek v roce 1910. Je to tak, žalobkyně?
Klára vstane.
Klára: Je to tak.
Ill dupe.
Ill: To už je promlčeno, dávno promlčeno. Stará bláznivá historka.
Kom: Co se stalo s dítětem, žalobkyně?
Klára (tiše): Žilo jen rok.
Kom: Co se stálo s vámi?
Klára: Stala se ze mne lehká holka.
Kom: Proč?
Klára: Rozsudek soudu ji ze mne udělal.
Kom: A teď chcete spravedlnost, Kláro Zachanasjanová?
Klára: Mohu si ji dovolit. Dám Gullenu miliardu, když někdo zabije Alfréda Illa.
Všetci sú pohoršení a kategoricky odmietnu. Z Illa sa stáva populárna osobnosť, všetci ho majú radi. Klára v tichosti vyčkáva vedomá si moci peňazí a hroznej finančnej situácie mesta. Aj ľudia sa postupne začínajú meniť, kupujú si drahšie veci na úver, odrazu mesto rozkvitá, peniaze už akoby boli, hoci sa o tom mlčí. Ill cíti nebezpečenstvo, ľudia súcitia s Klárou, pozorne ho sledujú, nosia pri sebe zbraň, nakupujú, majú sa dobre, no stále mlčia a čakajú a nevedia si priznať, že chcú Illovu smrť, dúfajú, že ono sa to nejak vyrieši, Klára prestane trvať na jeho smrti. Je tu badateľný vplyv existencializmu, keď Ill si je už úplne vedomý toho, že umrie a postupne prechádza od aktivity k pasivite a zmieruje sa s tým, hoci sa najskôr búril. I jeho rodina sa má skvele, syn má nové auto, manželka kožuch, dcéra rôzne krúžky, no stále mu tvrdia, že sa mu nič nestane a všetko bude dobré. Jediný, kto sa vzpiera tomuto dianiu, je učiteľ.
Učitel: Zabijí vás. Vím to od začátku a vy už to také víte, přestože tomu v Gullenu dosud nikdo nevěří. Pokušení je příliš silné a naše bída příliš trpká. A já vím ještě víc. I já se k nim přidám. Cítím, jak se pomelu stávám vrahem. Má víra v humanitu je bezmocná. Vím to. A proto, že to vím, stal se ze mne opilec, Ille. Bojím se tak, jak jste se bál vy. A ještě jedno vím, že také k nám přijde jednou stará dáma a jednoho dne se s námi stane to, co se děje teď s vámi, a brzy, snad za pár hodin už o tom vědet nebudu. Celé mesto sa zhromažďuje na konferencii, uznáva Illa vinným a odsudzuje ho tým k smrti. Celá vec sa "ututle", nik sa jeho úmrtím nezaoberá a v správe je jednoducho napísané "zlyhanie srdca". Pre mesto Gullen konečne svitajú lepšie časy a obe strany sú spokojné. Klára odchádza na Capri s Illom v truhle.

Kompozícia:
Existencializmus: Klára prichádza do mesta s truhlou a vôbec sa netají tým, pre koho je určená. Ill je priamo vystavený rečiam o jeho čoskorej smrti, Klára sa s ním dokonca bavila o tom, že pre neho dala postaviť mauzóleum a je skutočne krásne..

Sledujeme jeho prvotné zúfalstvo, snahu o únik a záchranu, ktoré neskôr prechádzajú k úplnej pasivite, postava sa zmieruje so svojím osudom.
Tragická komédia v dvoch dejstvách. Hra sa zaraďuje medzi absurdnú drámu. Sú tu mnohé rozhovory, ktoré celkom nedávajú zmysel a človek ani nevie, čo tým chcel autor povedať. Napr. rozhovory o tovare, ktoré majú za úlohu zväčšiť rozsah hry a urobiť čitateľa netrpezlivejším, že ako to teda dopadne. Občas sledujeme súvislý dialóg a zrazu sa objaví vsuvka v podobe vety, ktorú práve povedala Klára.
Ill: Okamžitě zatkněte tu dámu.
Policajt: To tedy znamená, že chcete tu dámu udat. Má-li být zatčena, o tom rozhodne policie. Čímpak se provinila?
Ill: Vyzvala obyvatele našeho města, aby mne zabili.
Policajt: A já ji mám tedy zatknout.
(Přihne si ze sklenice)

Klára: Přišla pošta. Ike mi píše a Neru. Posílají gratulace.

Ill: To je vaše povinnost.
Policajt: Zajímavé, skutečne zajímavé.

V závere postavy (obyvatelia Gullenu) hovoria slávnostnejšie, to preto, lebo bohatší a úspešní ľudia hovoria "lepšie".
Zaujímavosťou je, že niektoré postavy hrajú občas stromy, manželov Kláry hrá stále tá istá postava. V hre sa o veciach nehovorí nahlas, ale čitateľ cíti, čo sa deje.