Napokon sa stane Volentovou milenkou a svojho muža Štefana úplne vymaže zo svojho života.
Riečan to rieši (vlastne nerieši) iba tichým zúfalstvom, pasívne sa poddáva blížiacej sa katastrofe. Až potom, keď sa stane náhodným svedkom vrcholne nemravných scén vo vlastnom dome - v ktorých sa správala nepatrične nielen jeho žena, ale aj dcéra, rozhodne sa odísť domov - na horniaky. Chce priviesť svoju matku, aby ona vychovávala dcéru, a brata, aby nahradil pomocníka Volenta.
Do Palánku sa však vracia až po rokoch, aj to iba preto, aby si odviedol dcéru aj s dvoma deťmi, ktoré má s Volentom (pomocník žil súčasne s matkou i dcérou). Zdá sa, že až teraz, pri starostlivosti o vnučky, nachádza Riečan pokoj a tiché, nenápadné šťastie. Ballek presvedčivo postihuje sociálne deje hýbajúce povojnovým Palánkom, no prejavil sa aj ako majster atmosféry juhoslovenského malomesta. Dokáže sa však aj vžiť do psychiky svojich hrdinov, najmä hlavných postáv: Riečana, jeho pôžitkárskej ženy, ich slabošskej dcéry a svojím spôsobom nebezpečného človeka pomocníka Volenta.