PETER ZVON
(1913 - 1942)

Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora, bol dramatik a divadelný kritik. Narodil sa 9.1.1913 v Chrudime. Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach, práva začal študovať v Prahe, po zatvorení českých vysokých škôl ich dokončil v Bratislave. Do zamestnania nastúpil vo Všeobecnej úverovej banke, miestnej odbočke Legiobanky. V novom štátnom útvare prešiel do Tatrabanky ako vedúci jej právneho oddelenia. V tom čase začal pod pseudonymom Juraj Valach písať do Elánu divadelné referáty, 3.8. sa oženil s herečkou ND Oľgou Kadancovou a roku 1941 sa im narodil syn Vladimír. Citovo i zdravotne krehkého človeka veľmi zasiahla tragická smrť mladšieho brata Jiřího (po maturite sa utopil v Dunaji) a viac ráz sa musel liečiť. Po úspešnej operácii dvanástnika v Bratislave 19.10.1942 podľahol v rekonvalescencii týfovej epidémii.
Jeho literárne a divadelné sklony sa prejavili už počas pražského štúdia. Zaujali ho najmä inscenácie E.F.Buriana, pre ktorého údajne napísal aj svoju prvú hru, ktorá sa však nezachovala. Po návrate do Bratislavy sa jeho umelecká vnímavosť a vycibrený vkus prejavili v pozoruhodných kritických statiach, ktorých hodnota mu vydobyla postavenie prvého divadelného kritika slovenskej divadelnej kultúry. Jeho referáty vyšli súborne v knihe Divadelné články a kritiky. Do dramatickej literatúry vstúpil veršovanou hrou v 3 obrazoch s prológom a epilógom Tanec nad plačom.

TANEC NAD PLAČOM
V tejto veselohre na princípe 2 časových rovín konfrontoval minulosť s prítomnosťou, svet rytierskej noblesy so súvekou zbohatlíckou prázdnotou a v monológoch 2 postáv - Barnabáša a Básnika - odsúdil neľudskosť a cynizmus vládnucej spoločnosti. Jedným zo základných zdrojov účinku hry sa stal protiklad medzi veršom postáv starého sveta a groteskným účinkom "telegraficky" úsečného a "ozvenového" dialógu súčasných postáv. Hra je kritikou vtedajšej spoločnosti - kultúry, politiky i spoločenského života.
Postavy
Gróf Richard - zakladá si na svojom postavení grófa, je slušný a nevie si predstaviť, že by svet nemal kráľa, ktorému on tak oddane slúžil. Predstavuje noblesu "starého sveta" a s novým sa nevie vysporiadať.
Gróf Alfréd - jeho syn. Na rozdiel od svojho otca, dúfa v to, že ľudstvo už vo vývine pokročilo. Predstavuje akúsi pokrokovo zmýšľajúcu mládež, avšak slušnosť sa z jeho správania nevytratila.
Grófka Anna - mihne sa len v prológu.