Janko Kráľ Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Žáner: balada

Téma: právo človeka na vlastnú identitu

Dej sa odohráva: autorova myseľ, kraj, kde mamička večer rozpráva svojim deťom rozprávky,
dedinka pri Váhu

Hlavná postava: divný Janko (za ktorým sa skrýva sám autor)

Charakteristika Janka – je epická postava. Janko „je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dnes, či zajtra hniť.“ Pociťuje veľký smútok, že ho nikto nechápe. Janko je zvláštny – vždy je smutný, hrdý, samotársky, nikoho si neváži. V ľuďoch nehľadá lásku. Hľadá vlastnú identitu. Hľadá sám seba. Vedľajšie postavy: básnik, mamička, deti, manželia, zakliata panna, Jankove sestry, strýčko, pastieri, chlapci,

DEJ:
Autor hovorí o svojej nespokojnosti: je písaná v prvej osobe singuláru, čo je veľmi neobvyklé, a preto to aj na čitateľa oveľa viac zapôsobilo. Básnik hovorí sám o sebe. Hovorí o jeho nespokojnosti a o nepokoji, ktorý ho sužuje. Je nespokojný z dobou, v ktorej žije a uvedomuje si, že nijak nemôže zabrániť tomu, čo sa deje v jeho dobe. A preto sa básnik ponorí do svojej predstavivosti.

Autorove predstavy: predstavuje si kraj, pastierika, ovečky, bystrých chlapcov, ktorí jeden za druhým stoja, a ktorí sa podelia o všetko. Predstavuje si mamičky, ktoré večer rozprávajú svojím deťom rozprávky a hádanky. Mamička začne rozprávať teda deťom rozprávku.

Rozprávanie: mamička rozpráva o domčeku pri Váhu, v ktorom žije manželský pár. Majú syna Janka, ktorého nadovšetko ľúbia a dali by mu všetko, čo mu na očiach vidia. Lenže Janko je veľmi divný…
,,Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva, samotný na nábreží on Váhu sedáva: často keď s koňmi idú za rána bieleho, ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného.“
Je Vstúpenie – nedeľa, čas ísť do kostola. Len Janko sa túla pri Váhu a nie je ani len sviatočne oblečený. Zotmelo sa, Janko prichádza domov, sadol si k večeri, nepozdravil, nič nepovedal ani nepoďakoval. Po večeri si zobral klobúk a bez slova odišiel. Túla sa po poliach, horách a dolinách. Príroda sa búri, a oznamuje

Povesť: Na Vstúpenie vo Váhu zjavuje sa zakliata panna. Odkliať ju môže šuhaj, ktorý skočí do Váhu a pobozká ju, ale musí mať odev obrátený na ruby. Podľa povery mu potom odkliata panna vyplatí všetko, čo si zažiada, či to bude zo striebra, alebo zo zlata.

Odklínanie panny: ,, Jedenásť bilo – tri štvrte sú preč, dvanásť sa blíži pomaly“ Vo Váhu sa zjavila panna, mesiac ju osvietil. Napoly bola človekom, odpoly bola ryba chlpatá. Janík sa rozhodol odkliať ju. Padne na kolená, pomodlí sa, prežehná sa, pobozká zem, ešte trikrát sa prežehná, pobozká kríž, pátričky, povie amen a skočí do Váhu.

Pastier so zvesťou: Pastier zatrúbi na trúbu a hovorí ľuďom o Jankovi: ,,Videl som sokola, videl som zbitého: videl som Janíčka na Váhu mŕtveho.“ Hovorí o Jankovi, že chcel odkliať zakliatu pannu, ale zabudol si prevrátiť vrecko na tabak. Môj názor na dielo:
Janko Kráľ sa skrýva za postavou divného Janka. Kráľ bol veľmi nespokojný s dobou, v ktorej žil, a to sa odrazilo aj na diele Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Janko bol tiež nespokojný, prejavovalo sa to jeho zadumanosťou, náladou, ukrutnosťou, uzavretosťou. Kráľ opisuje v diele ako sa cíti, hnevá ho, že ho nikto nechápe, a cíti sa osamelý. Preto mu ani príliš nezáleží na živote a rozhodne sa skočiť do Váhu, zatiaľ, čo ostatní chlapi od strachu ani nevíjdu z domu. Podľa mňa Janko Kráľ chcel vlastne týmto dielom ukázať ostatným ľuďom, známym, príbuzným, čo cíti vo svojom vnútri, aký vlastne je.