Čurínovi prišlo svadobné oznámenie, že Elena Zakalíková a statkár Zeim sa zanúbili. Radoval sa a tancoval, pretože ho zvesť nedojímala a bolo mu to ľahostajné. Spomínal na to, aký bol detský, hlúpy a bláznivý. Keď spomínal vynorila sa mu jedna spomienka z minulosti: bol na bále a uvidel ako mu nejaký Nemec bozkával snúbenicu Elenu Zakalíkovú a opieral o pohovku. Vyšiel von a nasmeroval si to domov. Schytil jej fotografiu a hodil ju do koša, popálil listy, strhol snubný prstienok z prsta a zahodil ho. Prišiel za ním kamarát, ktorý mu radil, aby vyprovokoval toho Nemca, ale Čurín to nechcel urobiť, najmä nie kvôli Elene, tak ho vyhnal von. Chcel ju vidieť zničenú, biednu, pošliapanú, ako je on dnes. Elena mu písala listy, v ktorých sa ospravedlňovala, ale on neodpovedal na žiadny. Veľmi sa trápil a prestal chodiť do hostinca a kasína. Vyložil jej fotografiu na stôl, našiel odhodený prstienok a ľutoval spálené listy. Večer chodil na prechádzku k ich domu. Keď bol pri ich dome spomínal na to, ako sedeli v okne a hovorili o láske. Chcel ju vidieť, pohladiť jej vlasy, alebo dotknúť sa jej ramena. Elena hrala na klavíri Chopina ale Čurín nechcel aby hrala. Povedal, že živá láska je krajšia, ale musí byť čistá. Chcel jej povedať že ju miluje, ale myslel si, že by ušla. Vysvetľoval jej, čo je to čistá a pravá láska. Elena si myslela, že sa to vzťahuje na ňu a na Čurína. Hovoril jej, že Elena nevie milovať. Ale Elena sa nedala, a tak Čurín začal vymýšľat príklady. Hovoril, že keby bola napríklad do Šuvikom - inžinierom ,že by jej nevyznal lásku. Ale Elenka protestovala, že nie so Šuvikom, ale s iným. Nechcela mu povedať s kým, až naraz sa im preplietli prsty, šepkal jej niečo nežné a ona prezradila, že s ním, s Čurínom. Vytrhol sa zo svojho spomínania na krásne chvíle s Elenkou a vrátil sa do reality. Stále chodil pod ich okná a na listy neodpovedal. Raz ju zbadal v divadle, ale nepozrel sa na ňu. Aj ona ho zbadala a pozrela párkrát na neho. Uvidel ju, ako kráčala pred ním. Chcel sa zaňou rozbehnúť,a le nemal odvahu a stál na mieste ako prikovaný. Jedného dňa začal padať sneh, a zrazu si pomyslel, že keď sa vydáva, nech sa vydáva. Keby povedal, že jej dôveruje, tak by za ním prišla. Díval sa cez okno a zbadal párik zaľúbencov. Pripadalo mu to smiešne. Túlili sa k sebe len preto, že jej povedal že ju ľúbi,i nak by to tak nebolo. Sadol si za stôl a niečo písal, keď zrazu začul, že niekto ohmatával kľučku. Dúfal v to, že tam bude stáť Elena. Otvoril ich a naozaj tam stála Elena. Sadla si a žiadala o odpustenie. Pokračovala ďalej a hovorila mu, že ho miluje. "Tak prečo neodpúšťať? Láska odpúšťa všetko." Prišla k nemu a on pocítil, že ho neprestala mať rada. Prišla si po slovko lásky. Prišiel k nej a chytil jej podávanú dlaň. Čurín sa jej spýtal, či chce iba odpustenie. Ale ona odpovedala, že nie, že chce jeho lásku ako predtým. Stisli si svoje ruky a zrejme jej Čurín dal svoju lásku.