ZMIERENIE alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
Ján Palárik – 1860


Dejstvo I.
Začína sa Milušiným oznámením svojmu otcovi, že grofka súhlasila s opravou školy. Orieška je nadšený a ďakuje svojej dcére za národné uvedomenie, ktoré vyvolala v grófke: „Ach, dievka moja! Veď keby viac bolo takých dcér na Slovensku, ako si ty, azda by naša vyššia šľachta nepríjimala k svojím deťom guvernantky, spoločnice až hen kdesi z Hamburgu a z Londýna, ktoré potom našu domorodú šľachtu tak hrozne národu odsudzujú. Je to smutná vec, keď naše vyššie zemianske stavy, duchom cudzím nakvasené, takú akúsi separatickú, cudzoživelnú, protinárodnú kastu v národe našom tvoria.“
Grófka sa dozvie,že čoskoro príde k nej jej snúbenec Ľudovít, ktorého ale už veľmi dlho nevidela a vlastne ho ani nepozná.
Na panský dvor prídu dedinčania prosiť o dovolenie usporiadať obžinky na panskom dvore. Eržika s tým súhlasí a za pannu, ktora ich bude viesť, je zvolená Miluša. Na obžinky chcú pozvať aj Ľudovíta, aby aj on spoznal slovenské mravy, lebo je o ňom známe, že je maďarón.

Dejstvo II.
Grófka a Miluša sa dohodnú, že si vymenia úlohy, čiže Miluša bude grófkou a grófka ju nahradí aj pri obžinkoch, aby ho mohla grófka lepšie spoznať.
Ľudovít prichádza na panský dvor aj s priateľom Rohonom. Tí sa však tiež dohodli, že sa vymenia a tak Rohon vystupuje ako barón. Príjime ich Miluša ako grófka. Rohon hrá maďaróna a aj Ľudovít upozorňuje Milušu „...pán Lajoš je veľký Maďar; pri slovenskej konverzácií sa mu iste zívať bude ako rybe na suchom.“ A Miluša mu na to odpovedá: „Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami krásne zneje reč slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský.“ Ľudovít uvidí obraz grófky, ktorá je namaľovaná ako žnička a hneď sa do nej zaľúbí. Rohon je zase zahľadený do Miluše. Ľudovít konečne stretne grófku. Tá však hrá nevzdelanú dedinskú dievku.
Dejstvo III.: Miluši sa tiež zapáči Rohon a prezradí mu, že nie je grófka a on jej, že nie je barón (neskôr sa to dozvie aj grófka) .Ľudovít zmorený láskou k grófke, ju márne hľadá v dedine. Stretáva ju až na obžinkoch. Postupne sa aj z neho stáva pravý Slovák. Stretne Oriešku ( ten nevie, že Miluša a grófka sú zamenené) a spytuje sa na pannu, ktorá viedla obžinky.