(Autori neznámi) Epos o Gilgamešovi

Epos o Gilgamešovi
Autor : (autori eposu sú neznámi)
Dielo : Epos o Gilgamešovi
Žáner : epos
Téma : Je to o sumerskom kráľovi mesta Uruku(dnešná Varka, južný Irak)
Idea : Oslava Gilgamešovho najslávnejšieho diela : uruckých hradieb.
Obdobie, kedy sa dej odohráva : cca. 28-26 stor. p.n.l.
Ako dlho dej trvá : cca. 130 rokov
Konflikty : Boj Gilgameša s Enkiduom, boj Gilgameša a Enkidua proti nebeskému býkovi, proti Chumabovi, konflikt Gilgameša s Ištarou.

Gilgameš bol syn bohyne Ninsune a človeka. Gilgameš sa chcel presláviť, a preto dal postaviť okolo Uruku hradby. Nútil obyvateľov stále pracovať na hradbách a ľudia sa začali sťažovať bohom. Tí vytvorili Gilgamešovi druha – Enkidua. Ten však bol divoch a žil na stepi. Podľa vtedajších mýtov divoch sa stane chlapom len stykom so ženou. Gilgameš a Enkidu sa stretli na svadbe, kde Gilgameš využil právo prvej noci. Začali sa biť, ale súboj skončil nerozhodne, lebo každý mal rovnako síl a keďže každý bol pri svojej sile osamotený, uzavreli priateľstvo. Gilgameš Enkiduovi navrhol, aby išli do cédrového lesa a tam zabili ochrancu lesa a pôvodcu všetkého zla Chumbabu(babylon. Chuvava). Po príchode do lesa začali rúbať cédre. Chumbaba sa nahneval a chcel ich zabiť. Nakoniec mu s pomocou boha slnka Šamaša odrezali hlavu. Všetky cédre vyrúbali a tým si nahnevali bohov. Po návrate do Uruku sa chcela Ištara vydať za Gilgameša, ale on ju odmietol, lebo sa chcel vyhnúť osudu jej predošlých milencov. Jedného milenca (pastiera) premenila na vlka, druhého (záhradníka) na pavúka premenila. Tým nahneval Ištaru a ona požiadala svojho otca Ana, boha nebies, aby pustil na Gilgameša nebeského býka. Býk pustošil krajinu okolo Uruku a tak ho Gilgameš a Enkidu zabili. To viac rozhnevalo Ištaru a bohov a rozhodli sa, že Enkidu zomrie. Enkidu podľahol smrteľnej chrobe a na dvanásty deň svojej chorobe podľahol. Gilgameš sedem dní a sedem nocí plakal nad Enkiduom, kým sa ho rozhodol pochovať. Po Enkiduovej smrti sa Gilgameš chcel stať nesmrteľným. Preto sa vydal za Utanapištimom, niekdajším šuruppacký kráľom, ktorý prežil potopu Sveta a dostal od bohov nesmrteľnosť. Gilgameš prišiel až na kraj mora, kde bývala krčmárka bohov Siduri a tá mu poradila, že na druhý kraj k Utanapištimovi ho prevezie prievozník Uršanabi. Keď sa dostal k Utanapištimovi, pýtal sa ho ako dosiahne nesmrteľnosť. Ten mu poradil, že ak šesť dní a sedem nocí nezaspí, dosiahne nesmrteľnosť.
Gilgameš bol po dlhej ceste unavený a spal šesť dní a sedem nocí.

Keďže úlohu nesplnil poslal ho Utanapištim domov. Jeho žena mu však poradila, že na dne mora rastie rastlina, ktorá vracia mladosť. Gilgameš sa jej úspešne zmocnil a niesol ju do Uruku. Ale keď sa chcel umyť v studni, had prišiel a zožral mu ju. Pôvodne mal epos, len 11 tabuliek. 12 tabuľka bola napísaná v časoch kráľa Sargona II. Hovorí sa v nej o tom, ako Gilgameš dostal paličku a obruč(G. a dub Chulup), ale spadli mu do Podsvetia. Enkidu mu pre ne išiel, ale musel ostať v Podsvetí, odkiaľ niet návratu. Gilgameš a dub Chulup
Dub Chulup rástol na brehu Eufratu. Bohyňa Inanna si ho vzala na záhradu, ale v jeho koreni sa zabýval had, v jeho vetvách vták Anzu(mýtický vták s telom orla a hlavou leva) a v jeho kmeni bývala zlá Lilit(nižšia bohyňa ; mala krídla a na nohách vtáčie pazúry). Inanna vyhľadala Gilgameša a požiadala ho, aby strom vyťal. On ho vyťal a tesár mu z neho urobil paličku a obruč. Palička a obruč mali zrejme rituálny význam v súvislosti so „svätým sobášom.“
Stvorenie a potopa Sveta
Rada bohov sa rozhodla vyhubiť ľudstvo a zoslali na Zem potopu. Boh Ea sa zľutoval nad Utanapištimom a prikázal mu postaviť loď. Ten dal zbúrať všetky svoje domy a prikázal sluhom postaviť loď. Keď prišla potopa naložil svoju rodinu a zvieratá na loď a odplával do krajiny bohov. Atramchasis
Hovorí o potope Sveta
Gilgameš a večný život
Hovorí o tom, že Gilgameš nedosiahne večný život, ale bude oslávený naveky.
Hymnus na Gilgameša
Gilgameš po 126 roč. vláde zomrel a stal sa jedným za siedmich sudcov v Podsvetí.