Ján Botto Smrť Jánošíkova

Obsah diela


Prvý spev sa začína oslavou Jánošíka a jeho družiny. Jánošík tu výzorom aj vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Je dobrý k chudobným a prísny k bohatým. Pomáha ľudu a je štedrý:
Merá nám on merá , dukáty z klobúka,
Červenú angliu od buka do buka. (1)

Jánošík so svojou družinou vzbudzuje rešpekt u pánov až v Budíne. Prvý spev končí žalospevom nad Jánošíkovým zlapaním a skorým koncom, ktorý si uvedomuje celá jeho družina:
Zahučali hory, zahučali doly-
zanôtili chlapci: „ Boli časy, boli!
Boli časy boli, ale sa minuli-
po maličkej chvíli minieme sa i my! (2)


V druhom speve je vykreslené Jánošíkovo zlapanie a uväznenie. Jánošík tu má nadprirodzené schopnosti. Je neporaziteľný vďaka svojej sile, ktorú má ukrytú v zázračnej žilke v opasku:

Jánošík junošík obzriže sa hore-
Už je kolem teba drábov celé more. (3)

A čo by vás nemcov boli za tri svety,
To ste Janíčkovi iba pod pôl päty. (4)

Jánošík je však zlapaný a uväznený vďaka zrade. Baba z pece zakričí:

„Nasypte mu hrachu, budete bez strachu!“
„Rúbte mu do pása, to je jeho spása!“ (5)

Po zlapaní sa Jánošík pýta svojich väzniteľov, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za päť rokov boja. Odmieta si vykúpiť slobodu zlatom zo svojich pokladov:

„Vymeniť?- a načo? Vy psohlavci vzteklí!
Nie!- teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!“ (6)

V treťom speve Jánošík ako postava nie je prítomný. K Jánošíkovi prichádza duša ľudu v podobe dievčiny, aby vyjadrila svoj žiaľ a rozlúčila sa s ním:

Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko-
Ohlás sa, kdeže si, nesiem ti perečko! (7)

V štvrtom speve sa Jánošík stáva romantickým hrdinom. Vo sne je voľný, no v skutočnosti je pripútaný ku skale.

Kontrast sna a skutočnosti patrí medzi základné znaky romantického diela. Jánošík zostáva nezlomený aj napriek tejto situácii:

„Rúčky - nôžky krvavé- a úsmev na tvári“ (8)




V piatom speve prechádza postava Jánošíka ďalšími zmenami Jánošík si uvedomuje svoju situáciu. Svitá nový deň a jemu prináša smrť. Autor tu vyjadruje ústami autora myšlienky štúrovcov. Vyjadruje vieru v tých, ktorí bojovali za práva národa, ale prehrali:

„No príde i prísť musí ten veľký deň súdu-
a za stôl zasadne pravda môjho ľudu!“ (9)

Vyjadruje tu pocity romantikov, ktorí bojovali za národné práva a prehrali:

Zvonia na deň- mne na noc. Oj, srdce nežiali,
My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali! (10)

Jánošík hovorí, za čo ho idú potrestať:

Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali,
I vyniesli omdletú medzi Tatier skaly. (slobodu) (11)

V šiestom speve vedú Jánošíka k šibenici. On odmieta poslednú modlitbu so slovami:

„Nie, otče, ja už idem, za mňa sa netreba-
a tam? Boh dobrý, verím milostivo súdi,
no modlime sa radšej za tých biednych ľudí.“ (12)

Jánošík tu vystupuje ako duchovný vodca ľudu- cíti sa zodpovedný za jeho osud. Vyvoláva predstavu, akoby sa neprihováral len kňazovi, ale širšej verejnosti. Vystihuje stav bezmocnosti slovenského ľudu v minulom storočí:

„Že žiť nezná, úbožiatko a zomrieť nemôže.“ (13)

V siedmom speve, ktorý vyjadruje deň popravy, smúti celá krajina nad blížiacou sa smrťou Jánošíka. Nastáva návrat k romantickej podobe hrdinu.
Jánošík stojí neohrozený pod šibenicou, zrak upiera na svoj rodný kraj a mysľou je pri svojich najbližších. Príroda sa spolupodieľa na tejto atmosfére:

Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera,
Hlucho, temno na vzchode, jak vprostred cmitera. (14)

Vo ôsmom speve je predstavené Slovensko po smrti svojho hrdinu.

Autor tu charakterizuje bezradnosť slovenského národa po revolúcii.
Jánošík ako postava sa stáva prítomným v rodiacich sa mýtoch a povestiach o jeho živote. Ľud si rozpráva o jeho pokladoch a zmŕtvychvstaní. V poslednom, alegorickom speve (Zjavenie) sa Jánošík sa Jánošík sedem rokov po jeho smrti stáva ženíchom kráľovnej víl a stáva sa nesmrteľným v dušiach slovenského ľudu.




Charakteristika postáv

Jánošík a jeho družina :

Jánošík so svojou družinou býva ukrytý v horách. Poddaný ľud v ňom videl svojho hrdinu,
dôveroval mu a spoliehal sa naňho. On vedel, že ľudia sa naňho spoliehajú a nesklamal ich. Zbíjal, pretože chcel aspoň trochu zlepšiť situáciu utláčaného ľudu. Snažil sa priniesť mu slobodu, za ktorú nakoniec položil aj vlastný život. Jeho družina mu bola oddaná a pomáhala mu uskutočňovať jeho poslanie.


Bohatí páni:

Páni mali strach z Jánošíka a jeho družiny. Snažili sa ho za každú cenu dolapiť a zabiť, čo sa im nakoniec pomocou zrady aj podarilo.




Problémy a konflikty

Postava Jura Jánošíka nie je v tejto básnickej skladbe zobrazená na základe skutočných historických faktov, ale autor ho vykresľuje ako symbol boja proti bezpráviu a útlaku prostého slovenského ľudu. Stal sa zidealizovaným národným hrdinom, ktorý sa vracia k svojmu biednemu ľudu i po vykonanej poprave a v jeho vedomí je tým nesmrteľný. Autor pomocou umeleckých obrazov poukazuje na sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť v krajine. Jánošík bol jedinou nádejou utláčaných, jediný kto im pomáhal. Bohatým bral a chudobným dával. Autor vyjadruje prostredníctvom Jánošíka a jeho boja i aktuálnu myšlienku svojej doby – revolučný boj za odstránenie sociálneho útlaku a túžbu po nastolení nového spoločenského poriadku. Ján Botto, rovnako ako aj ostatní štúrovci nebol spokojný s prítomnosťou, ale zachovával vieru v zlepšenie.
„ on príde a prísť musí ten veľký deň súdu
a za stôl zasadne pravda môjho ľudu.“ (15)



Štýl

Smrť Jánošíkova je lyricko – epickou skladbou s prevahou lyriky. V celej skladbe môžeme nájisť protiklady – kontrasty medzi kladom a záporom. Celá skladba je písaná štúrovským jazykom, avšak vyskytuje sa v nej veľké množstvo ľudových slov a archaizmov.

Kompozícia:

Básnická skladba sa skladá z predspevu a deviatich spevov. Dejová línia je slabá, bez epizód. Väčšina básne je písaná 12 – slabičným veršom. Strofy sú v úvode 4 – veršové, potom 8 až 10 – veršové.

V básni môžeme nájisť združený, ale aj striedavý rým. Autor si z celého Jánošíkovho života vyberá práve jeho zlapanie a popravu, čím symbolizuje stav národného hnutia po revolúcii 1848/49. Zjednocujúcim prvkom všetkých spevov je protiklad.

Umelecké prostriedky:

Paralelizmus: „ Zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete
a vy že odkedy ten biedny ľud drete !?“
zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, (15)

Metafora: (vyskytuje sa pomerne zriedkavo)
„Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera,“ (16)

Epizeuxa: horí ohník, horí...
Zbíjal som ja, zbíjal...

Epanastrofa: zanôtili chlapci: „Boli časy, boli!“
„boli časy, boli, ale sa minuli, (17)

Hyperbola: Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne,
to až hen v Budíne srdce pánom stisne! (18)

Alegória: Celý IX. spev

Ďalej sa v diele vyskytuje veľký počet ľudových slov a zdrobnenín, prirovnania, epitetá a miestami autor prispôsobuje slovo, alebo slovosled, vhodnejší pre rým.