Evička nešla s Ostrolúckymi, ale najprv sa vrátila domov za rodičmi a súrodencami. Bolo to radosti, že sa Evička vrátila. Nebola však doma dlho, podľa sľubu sa vybrala za slečnou Adelou na Ostrú Lúku. Bývali tu na kúrii, čo bola veľká poschodová budova s vežičkami baštového tvaru. Život tu bol iný – prostejší. Adela sa rozhodla, že si objedná „Slovenské národné noviny“. Keďže to nemohla urobiť sama, na prosbu Adelinej matky to urobila Evička. Objednali si ich priamo u redaktora Štúra. Bol to dôvod aby si Adela a Štúr dali osebe vedieť. Horúce leto rýchlo ubehlo. Na jeseň sa Evička vrátila domov. Bolo toho veľa o čom Evička mohla doma rozprávať. Vystačilo jej to na celú zimu. Veľmi sa tešila na budúce leto. Prišla však krutá jar. Celý kraj trpel nedostatkom. Každý netrpezlivo čakal na novú žatvu. Našťastie úroda bola dobrá. Až v auguste sa mohla Evička znovu zvítať s Adelou. Opäť boli spolu na Zemianskom Podhradí. Onedlho sem prišiel aj Štúr. Ostrolúckovci prisľúbili podporu Štúrovi pri uchádzaní sa o miesto vyslanca v sneme za mesto Zvolen. Sľub splnili a Štúr získal mandát. Na zimu sa Ostrolúckovci presťahovali do Prešporku. Evičku zobrali zo sebou. Evičkin brat Miško študoval tiež v Prešporku. Bolo radosti keď navštívila brata. Evička bývala spolu s rodinou Ostrolúckych v dome Moteschitzkovcov. Na tretí deň po príchode do Prešporku prišiel na návštevu Ľudovít Štúr. Potom už bol častým hosťom. Bolo vidno, že si s Adelou dobre rozumejú a pristanú si. Štúr raz zaviedol mladé devy do tlačiarne kde sa tlačili Slovenské národné noviny. Tu spoznáva Evička sadzača - tlačiara menom Laciak. Na jar roku 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Ľud zvrhol obávaného Metternicha. Každý čakal či sa revolúcia prenesie na Prešpork a Budapešť. 15. marca snem v Prešporku odhlasoval zrušenie poddanstva. Štúr sa vyberá do Prahy aby sa dohovoril s českými národovcami o ďalšom postupe. Laciak požiada Evičku o ruku ona však odmietne. V júni 1848 úrady vydávajú zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu. V septembri Hurban verbuje dobrovoľníkov proti Maďarom. Evičkin brat Miško sa prihlasuje a odchádza bojovať. Vojsko dobrovolníkov porážajú, Miško prichádza domov no musí sa skrývať. Evičkinho otca zatýkajú gardisti, celú zimu je vo vezení. Koncom októbra roku 1852 sa Evička vyberá na pozvanie rodiny Ostrolúckych do Viedne. Adela sa s Evičkou radostne výtajú a rozprávajú si čo sa im prihodilo odkedy sa nevideli. Vrhajú sa do víru veľkomesta Viedne. Ich radosť netrvá dlho lebo v marci Adela ochorie. Nič jej nepomáha a 18. marca 1853 zomiera. Evička sa vracia domov.