Kniha rozpráva o chlapcovi menom Ram (má 15 rokov) a o jeho živote na umelej medziplanetárnej stanici Lambda Pí.
Stanica bola 3 kilometre dlhá a 400metrov široká vesmírna loď v tvare valca, ktorú vyslali zo Zeme s poslaním hľadať vo vesmíre nové kolonizovateľné planéty. Stanica ale blúdi viac ako 500 rokov vesmírom.
Na jej palube sa strieda generácia kolonistov za generáciou. Už prestali počítať čas v pozemských rokoch. Vedú ho v počte generácií. Celá kolónia je presvedčená,že návrat na Zem nie je možný, nakoľko ju zničila biologická katastrofa. Tak letia vesmírom a tvrdo pracujú na výrobe superhmoty, ktorá im má umožniť kolonizovať prijateľnú planétu. Príbeh začína na skúške, na ktorej Ram musí dokázať, že je už vyučený a spôsobilý stať sa rovnoprávným ,,kolonistom".Kolonistami sa nazývajú obyvatelia Lambda pí.Ram za pomoci prieskumníka Magnusa skúšku zvládne.
Prieskumníci sú elita medzi kolonistami.Vybrali ich na výcvik vo veku 3 roky. Od vtedy bývajú oddelene, v priestoroch kde smú len oni, v najlepších podmienkach a dostatku všetkého potrebného.
Majú 3x viac jedla ako ostatní kolonisti, lepší aromatizovaný vzduch , roboti sa o nich starajú - vymieňajú im v noci šaty. Aj vybavenie v izbách majú lepšie.Napríklad v sprchách majú sušiče miesto uterákov.Je ich 9. Vycvičil ich doktoe Natal Freny, ktorý má medzi nimi svojho syna Magnusa. Okrem výcviku im doktor implantoval do mozgu koordinátory, ktoré im umožňujú telepatické schopnosti-môžu bez slov komunikovať medzi sebou aj čítať iným kolonistom základné myšlienky. Toto vybavenie z nich urobilo poloľudí, polostroje-kyborgov. Magnus je vedúcim skupiny prieskumníkov a riadi ich.Je z nich najinteligentnejší. Ostatní prieskumníci sú síce vzdelaní a zruční, ale správaním zostali na úrovni malých detí. Ram sa medzi deti vybraté za prieskumníkov nedostal. Do splnenia kritérií mu vraj chýbal jeden bod.Ramov otec bol z toho vtedy veľmi sklamaný. Matka však bola šťastná že jej nezoberú dieťa. Vychovávala ho s veľkou láskou a citom. Keď mal však Ram 9 rokov matka mu umrela. Kolonisti umierali skoro. Priemerný vek bol 55 rokov ( na Zemi 101rokov). V generácii Ramovho otca však ľudia začali umierať skôr - už ako 40 roční. Smrť nazývali "zaradiť sa do zoznamu tých čo už nie sú".Blížiaci sa koniec človeka bolo možné vidieť na lícach- postupne sa začali objavovať modré fľaky a za nejaký čas kolonista umrel.