James Joyce Ulysses

James Joyce- Ulysses

James Joyce- (1882-1941), írsky prozaik a básnik; narodil sa a vyštudoval v Dubline, neskôr žil na rozličných miestach v Európe. Vydal zbierku básní Chamber Music (Komorná hudba, 1907), zbierku krátkych lyrických básní Pomes Pennyeach (Jablká po penny, 1927). Jadrom jeho diela sú však prozaické práce. Po zbierke Epiphanies (Zjavenia) nasledoval súbor realistických poviedok Dubliners (Dublinčania, 1914). Po nich nasledoval román s výrazne autobiografickými črtami A Portrait of the artist as ayoung man (Portrét mladého umelca, 1916). Najslávnejším z jeho tvorby sa však stal román Ulysses-1922: zvláštna paródia na Homérov mýtus o Odyseovi. Poslednou Joycovou experimentálnou prózou je Finne gan´s wake(Plač nad Finneganom, 1939).

Lit. Druh: román

Téma: Jeden deň obyvateľov Dublinu a všetko čo sa v pribehu dňa stihlo odohrať.

Hlavné postavy:

Stephen Dedalus- nadaný, ba geniálny učiteľ, no stýka sa s nesprávnymi ľuďmi a svoje peniaze ľahkovážne rozhadzuje. Smúti za mŕtvou matkou, no v spoločnosti si to nepriznáva a so svojím otcom a zvyškom rodiny nemá žiaden kontakt. Buck Mulligan- šikovný medik, vyniká skvelým humorom. Využíva každú možnosť ako môže prísť k peniazom.
Leopold Bloom- židovský novinár, veľmi vzdelaný, no svojej žene nie je verný a predsa jej nedokáže ublížiť.
Molly Bloomová- bývala tenoristka prvej triedy, ktorej sláva rýchlo vyhasla, no tvár dostáva ďalšiu šancu v podobe turné, ktoré zorganizoval pán Parnell.
Simon Dedalus- Stephenov otec, nadaný spevák a bývalý člen kráľovskej armády
Haines- výborný spisovateľ, je obdivovateľom Shakespaera a neskôr sa prizná k vražde

Rozprávač: Rozprávačom je autor, prípadne Bloom

Kompozícia: Dielo sa skladá z troch kapitol. Časť druhej kapitoly ja upravená na drámu.

Jazyk: Autor zakomponoval do viet mnohé slová z latinského, francúzskeho, nemeckého prípadne hebrejského jazyka.

Citáty:
Stephen: „A ten, čo ma neopustil sa prejavil ako Judáš.”
„Zraky nás klamú.”
„Nemusíme sa báť tých, ktorí predávajú svoje telo, keď vieme, že si našu
dušu kúpiť nemôžu.”


Dej:
Deň sa začína v príbytku Bucka „Malachiho” Mulligana tesne pred raňajkami. Prespali uňho aj ďalšie dve osoby, pričom jedna z nich sa volala Stephen Dedalus, alebo ciciak, ako ho ráčil nazývať Malachi. Druhou z nich bol nadaný spisovateľ Haines, ktorému Stephen veľmi nedôveroval.

Pri raňajkách sa Haines a Dedalus pustili do vážneho rozprávania o Hamletovi a o živote jeho autora. Ako sa tak škriepili a uvažovali, spomenul Buck Stephenovu teóriu: „Pomocou algebry dokazuje, že Hamletov vnuk je Shakespearov starý otec a že on sám je duch svojho otca.” Počas celých raňajok všetci traja rozoberali všemožné historické udalosti, no svojim žalúdkom i rozumom sa rozišli svojimi vlastnými cestami a dohodli sa, že o pol jednej sa stretnú u Horna na pohárik. Stephen prisľúbil a pomaly odišiel do práce. V škole, lebo bol učiteľ a rozprával zvedavým študentom príbehy o pyramídach. Po skončení vyučovania sa vybral za riaditeľom pánom Deasym po svoj plat, ktorý predstavoval hodnotu troch libier a dvanástich šilingov. Okrem toho dostal aj článok o slintačke a krívačke, ktorý mal pánovi Deasymu uverejniť v novinách. Po tom všetkom sa Stephen vybral na prechádzku po pobreží až skončil v malom pohostinstve. Taktiež na raňajky, len s tou zmenou, že sa nachádzame v dome Leopolda Blooma a začíname sledovať jeho osobu život Stephena pokračuje ďalej. Pán Bloom si pripravoval na raňajky grilované baranie ľadvinky, ktoré mu slabo páchnucou močovinou jemne dráždili podnebie, keď v tom prišla pošta. Odniesol ju hore svojej manželke Molly za slobodna Tveedyová, lebo bola adresovaná jej. Už keď tam bol vysvetlil jej pojem metempsychóza- premena, lebo sa dožadovala jeho významu. Zrazu si spomenul, že dnes ide na pohreb a preto si nesmie zašpiniť svoje čierne nohavice. Keď sa pokojne naraňajkoval, pomaly sa vybral na poslednú rozlúčku s Patom Dignamom. Po ceste sa zastavil u lekárnika, aby kúpil nejaké mydlo pre Molly a že to zaplatí neskôr. Stretol sa s pánom Dedalusom starším, Mulliganom, ktorí sedeli v kočiari a taktiež to mali nasmerované na Digmanov pohreb a preto prijal ich pozvanie, aby sa zviezol s nimi. V koči sedeli aj ďalšie osoby, menovite Cunnigham, Dollard a Power. Všetci spolu spomínali na Pota, aký to bol správny chlap a dobrý kamarát a že opustil tento svet priskoro. No Bloom iba jedným uchom počúval tieto chválospevy a celkom sa ponoril do svojich myšlienok. Myslel na svoju ženu, na dcéru Milly, ktorá študuje v Anglicku fotografiu i na jediného, bohužiaľ mŕtveho syna Rulyho, ktorý umrel pri pôrode. Takto sa to ťahalo celou cestou, iba niekedy sa vrátil späť do reality a pozoroval svojich priateľov. Po pohrebe, ktorý bol pre všetkých neprimeraný odišiel zháňať reklamy pre obchodníkov do novín, v ktorých pracoval. Medzi jeho zákazníkov patril aj pán Klooch majiteľ novo otvoreného podniku.

Požiadal Blooma, aby tam bolo aj logo podniku, ktoré už bolo vytlačené v starom čísle iných novín. Naspäť v novinách Bloom odovzdal inzerát redaktorovi a vysvetľoval mu ako má vyzerať to logo. Ten ho poslal do knižnice, aby priniesol výtlačok starých novín, ktoré mu spomínal Klooch. V zmienenej knižnici bol aj mladý Stephen a škriepil sa s Johnom Elingtonom o Hamletovi a vysvetľoval mu svoju teóriu. Bloom sa s ním priamo nestretol, iba začul vášnivú diskusiu. Jeho cieľom bolo zohnať ten výstrižok a tým by sa preňho práca skončila. Veľmi rýchlo sa mu to podarilo. Po ceste na obed stretáva pani Breenovú, s ktorou sa rozpráva o jej manželovi a o výhražnom liste, ktorý mu niekto poslal. Zmienila sa aj o tom, aký ťažký pôrod prežíva pani Curefoyova. V tom sa pán Bloom vnoril do myšlienok, premýšľal o tom, aký ľahký pôrod mala Molly a že by mali vymyslieť niečo, čo by uľahčilo pôrod všetkým ženám. Konečne na obede sedel s Richiem Goudlingom v odľahlom kúte reštaurácie a počúval spev Simona Dedalusa, Stephanovho otca. L. Bloom si spomenul, že ráno bol list aj preňho. Bol od jeho milenky Marthy, ktorá mu navrhla stretnutie. Keďže on sa stretnutia obával, začal písať odpoveď. Po západe slnka sa ocitáme na pláži a sledujeme tri priateľky, ktoré majú na starosti niečie deti. V tom jedna z nich spozoruje vo vode muža, ktorý nosí smútok a hneď si ho začína lepšie obzerať. Zisťuje, že je to muž, po akom celý život túžila a vôbec jej nevadí, že je to muž okolo štyridsiatky. Odbíja osem hodín a ona presviedča priateľky, žeby už mali aj s deťmi ísť domov, čo urýchli aj ohňostroj, ktorý sa začal za poblíž stojacimi domami. Aby aj Gerti videla ohňostroj, začala sa zakláňať, pričom sa zámerom odhalila od kolien hore, čo jej vytúženého muža privádzalo spočiatku do rozpakov, no neskôr to ulahodilo jeho chlípnej povahe. Ohňostroj sa skončil a Gerti sa tiež odoberá domov s priateľkami. Ten pán, ktorý sa volal Bloom tam ostal stáť, kým sa mu znormalizuje tep od toľkého vzrušenia. Zhrozene si všíma, že tá mladá dievčina má na ľavej nohe protézu a to ho razom upokojí. No stále tam stál a nechával sa ovievať večerným vánkom. Všimol si, že blízko pôrodnice, kde momentálne stále trpí pani Curefoyová a rozhodol sa, že ju pôjde pozrieť. Cestu mu urýchlil prudký dážď, ktorý sa zrazu spustil. Už v pôrodnici zisťuje, že tá pani ešte stále trpí, že lekár, ktorý privádzal na svet jeho Milly, umrel na rakovinu žalúdka.

V zadnej sieni však oslavujú mladí medici, medzi ktorými Bloom spoznal aj Stephena Dedalusa, ktorý tam oslavoval, no taktiež čakal na Mulligana a Hainesa, lebo sa tu dohodli na pohárik. Všetci pili, jedli a diskutovali. Stephen prizval aj Blooma, ktorý dlho neváhal. Po dlhšom čase prichádza aj Malachi a pripája sa. Všetci už majú čo to v sebe, keď k nim vtrhne Haines a kričí, že Chiledsa zabil on. Tak rýchlo ako prišiel, tak sa aj vyparil a celá spoločnosť stíchla. No skôr ako Haines odišiel, povedal: “O päť minút štvrť na dvanásť sa so mnou stretnete na Wirtland Row Station.“ Spoločnosti už došiel alkohol a preto sa vybrali do krčmy, v ktorej sa Bloom a Stephen úplne dorazili. Keď všetci dopili, vybrali sa za Hainesom, no Bloom ich stratil z dohľadu. Tu sa realita začína prelínať so snom. V jednej chvíli sa Bloom ocitá pred už mŕtvymi rodičmi, o chvíľu sa ocitá pred súdom, kde je obvinený z cudzoložstva, ktoré Bloom vôbec nepopiera. A zrazu je kráľom vo vlastnej ríši, kde ho uctievajú ako boha. Trošku vytriezvený sa ocitá v bordeli a tu stretáva Stephena. No stále sa mu zjavujú prízraky, počuje rozprávať neživé veci. Stephen pod vplyvom alkoholu diskutuje so Shakespearom. Bloomovi sa vracajú zmysly a odvádza Stephena na čerstvý vzduch. Stephen ešte stále opitý urazí priateľku vojaka a ten mu jednu vrazí. Celú situáciu zachraňuje Corny Kelleher. Ľudia sa rozchádzajú a pán Bloom Cornymu úprimne ďakuje. Postavil Stephena na nohy a odoberajú sa do malej reštaurácie, kde si dávajú kávu a pečivo, aby sa im úplne vrátili zmysly. Ešte si stihli vypočuť nádherné výmysly istého námorníka a odchádzajú domov k Bloomovi. Cestu si skracujú diskusiou o hudbe a o umení ako takom. Konečne doma Bloom pripravuje teplý nápoj pre oboch a hovoria o tom, čo ich spája a rozdeľuje.



Osobné hodnotenie:
Túto knihu človek nepochopí paralelne s čítaním, ale až potom čo ju dočíta a nechá si ju uležať v hlave a práve preto sa mi táto kniha zapáčila. Hoci som jej spočiatku nerozumel.