VŠETKO, ČO NAOZAJ POTREBUJEM VEDIEŤ o tom, ako žiť, čo robiť a ako vôbec byť, som sa naučil v materskej škôlke. Múdrosť ma nečakala na vrchole hory zvanej postgraduál, ale na pieskovisku v nedeľnej škole. Toto som sa tam naučil:
So všetkým sa rozdeľ.
Hraj fér.
Nikoho nebi.
Vráť veci tam, kde si ich našiel.
Upratuj po sebe.
Neber nič, čo ti nepatrí.
Keď niekomu ublížiš, povedz prepáč.
Pred jedlom si umy ruky.
Splachuj.
Teplé koláčiky a studené mlieko ti urobia dobre.
Ži vyrovnane - trocha sa uč a trocha premýšľaj a každý deň trochu maľuj, kresli, spievaj, tancuj, hraj sa a pracuj.
Každý deň popoludni si zdriemni.
Keď vyrazíš do sveta, daj si pozor na autá, chyť sa niekoho za ruku a drž sa s ostatnými pohromade.
Neprestávaj žasnúť. Spomeň si na semienko v plastovom kelímku - korienky mieria dolu a rastlinka stúpa nahor a nekto vlastne nevie ako a prečo, al my všetci sme tiež takí.
Zlaté rybičky, škrečkovia a biele myšky a dokonca aj to semienko v kelímku - všetci zomrú. My tiež.
A nikdy nezabudni na detské obrázkové knižky a prvé slovo, ktoré si sa naučil, najväčšie slovo zo všetkých - DÍVAJ SA.

Všetko, čo potrebujete vedieť, tam niekde je. Slušnosť, láska a základy hygieny. Ekológia, politika, rovnosť a rozumný život.
Vyberte si ktorékoľvek z týchto pravidiel a povedzte to zložitými dospelými výrazmi a vztiahnite si to na svoj život v rodine alebo v práci, na svoju vládu alebo na svoj svet a uvidíte, že to platí, je to jasné a sedí to. A predstavte si, o čo by bol lepší svet, keby sme si všeti - na celom svete - každý deň o tretej poobede dali koláčik a mlieko a potom si ľahli a zdriemli si s vankúšikom pod hlavou. Alebo keby základnou politikou všetkých vlád bolo vždy vracať veci naspäť a upratovať po sebe.
A stále ešte platí - bez ohľadu na to, koľko máte rokov - že keď vyrazíte do sveta, najlepšie je chytiť niekoho za ruku a držať sa pohromade.

Pozoroval som muža.. (str.36)

V ďalšej poviedke autor rozpráva o tom, ako videl muža, ktorý aranžoval výlohu na sviatok Valentína. “(Obchodníci sú fajn ľudia. Umožňujú nám vyberať si a starajú sa o to, aby sme vedeli o dôležitých sviatkoch.)” Spomenul si pri tom na to, aké darčeky dostával od jeho potomkov. Nazýva ich roztomilými hlúpôstkami. Po prvé to bola vyzdobená krabica od bôt, ktorú mu dalo najstaršie dieťa. Postupom času si do krabice dáva aj ostatné dary od mladších detí.Malý úryvok. “Škatula od topánok už teraz veru nevyzerá veľmi dobre. Je dokrčená a špinavá, zvlášť tam, kde sa želé a žužu roztiekli a zlepili dohromady.