Ale keď ju otvoríte pochopíte prečo si ju odkladám je v nej napísané: Čau tatko, všetko najlepšie k Valentínovi Mám ťa rád/a” “Učiteľky v materských školách sú ďalšia skupina ľudí na ktorú sa spolieham. Vždy všetko vedia o sviatkoch, a čo sa týka prianí k Valentínovi a iných dôkazov lásky, žiaden obchodník im nemôže konkurovať.” Autor ešte dodáva, že jeho krabica je akýmsi talizmanom alebo pokladom a je pre neho veľmi cenná. Asi každý má nejaký svoj poklad. Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škôlke tvrdí FULGHUM,
v úvode píše, čo potrebuje poznať o tom, ako žiť, čo robiť a ako vôbec byť. Keď si prečítam čo všetko sa Fulghum v škôlke naučil, žasnem nad tým aká výnimočná to musela byť školka.
Ten muž, ktorý v živote stačil byť spisovateľom, spevákom, pastorom.. sa v škôlke naučil toľko, že mu to vystačilo na 16 zásadných hesiel s ktorými si vystačí celý život. (So všetkým sa rozdeľ.Hraj fér.Nikoho nebi.Vráť veci tam, kde si ich našiel.Upratuj po sebe. ...)
Neviem či by sa aj dnes dalo žiť podľa Fulghumovho následujúceho hesla: ŽI VYROVNANE – TROCHU SA UČ A TROCHU PREMÝŠĽAJ A KAŽDÝ DEŇ TROCHU MAĽUJ A KRESLI A SPIEVAJ A TANCUJ A HRAJ SA A PRACUJ. Odpoviem za Vás – nemohlo, pretože na to nemáme čas a sme pod stále väčšiou psychickou záťažou od kolektivu, učiteľov a občas aj rodičov.
Má teda zmysel upozorňovať na heslá, ukazujúce ako správne žit? Áno, lebo pokiaľ tieto heslá poznáme môžu slúžiť aspoň niektorým z nás ako vzor. Tieto zásady sú tu už stáročia. Niekto si ich osvojil v škôlke, niekto v škole, niekto až v dospelosti a niekto ich nepochopí nikdy – škoda.













P.S. Rozhovor s R.Fulghumem (zdroj INTERNET)
Další zkušenost, která ho naučila pokoře se stala v Evropě a ve skutečnosti mu připravila dva "hořké" koláčky na cestách. Moje knihy mají pozoruhodný úspěch v češtině. Jako nejlépe prodávaná anglicky psaná kniha v Čechách. Tak jsem se zamyslel "Proč tomu tak je ?". Když jsem přijel do Prahy a na mé autogramiádě byla neuvěřitelní fronta. A vypadalo to, že tak tomu je stále. Tak jsem se postavil na konci fronty a přemýšlel, tito lidé vždy stáli frontu na chleba, maso nebo cokoli. tak jsem se zeptal ženy která stále ve frontě. A ona řekla "Ou Robert Fulghum." A já jsem řekl "To jsem já" a ona vytáhla knihu a podívala se dozadu a řekla "Ne , on vypadá mnohem lépe než vy"Zkušenost v České republice ještě nekončí. "Ten večer jsme byly na velkém banketu který pořádala nakladatelka. A já jsem ji řekl " Proč jsou moje knihy tak dobře přijímány v České republice" A ona se mě zeptala jestli chci vědět pravdu. Já řekl že ano.