Robert Fulghum
Robert Fulghum (1933) vo svojom živote vyskúšal množstvo povolaní, bol kovbojom, folkovým spevákom, obchodným agentom IBM, barmanom, učiteľom kreslenia. Sám o sebe najradšej povie, že je filozofom, ale nie obyčajným. Filozofom ľudovým, ktorý premýšľa o tých najobyčajneších veciach. Jeho posledným povolaním je pastor v cirkvi unitárov (sú charakteristickí voľným výkladom Biblie a preberaním myšlienok z rozličných kultúr, často sú takíto pastori pozývaní na sobáše párov rozličných vyznaní). Sláva Roberta Fulghuma sa začala kratučkou esejou "Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil materskej škôlke" (All I Really Need to Know I Learned in Kindergarten). Vyšla v New Yorku v roku 1988. Všimla si ju jedna literárna agentka a poprosila Fulghuma o napísanie knihy v podobnom duchu. Tak vznikla knižka s rovnakým názvom ako jej titulná esej, poskladaná z úvah a kázní tohto zvláštneho pastora. Eseje Roberta Fulghuma vám naozaj pohladia dušu, ale nie vtieravo, ale tak láskavo, ako blízky človek.
Neskôr nasledovala kniha druhá “Už horela keď som si do nej líhal“ (It Was on Fire When I Lay Down On It) v roku 1989.
V roku 1991 vyšla tretia kniha “Och, ach, alebo Niektoré posrehy z oboch dverí chladničky” (Uh-Oh: Some Observations from Both Siedes of the Refrigerator Door)
Potom nasledovala “Možno, možno nie“ (Maybe, Maybe not) vyšla v auguste 1993. Ďalšie knižky: Od začiatku do konca, Skutočná láska, Slová, ktoré som si prial napísať sám (1997)

Typické pre jeho diela je to, že všetko na seba v nich povie. Netají ani tie najskrytejšie pohnutky, ktoré nie sú vždy len dobré. Neskrýva svoje nápady, o ktoré by sa mnohí nepodelili ani so svojimi najbližšími. Nehanbý sa priznať k svojim slabostiam. Dokáže byť úprimný tak, že tým druhých nadchne.

All I Really Need to Know I Learned in Kindergarten

Prvá knižka (Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škôlke) Roberta Fulghuma sa všade stretla s obrovským úspechom. Obsahuje krátke príbehy z Fulghumovho života, ktorý podľa mňa, bol nanajvýš zaújmavý. Najmä tým ako tie príbehy, ktoré niekedy nemajú ani jednu A4-ku dokáže presvedčivo napísať. Na konci každého príbehu je vždy nejaký dodatok, ktorý dáva príbehu šmrnc. Po mnohých rokoch...(str. 9)
Táto poviedka je úplne prvá z celej knihy a vysvetluje pôvod názvu. Fulghum tu vysvetluje, že si po celý život zapisuje svoje myšlienky, z ktorých sa pokúsi urobiť “krédo”, zároveň sa snaží, aby bolo čo najstručnejšie.