Thomas Mann Spoveď hochštaplera Felixa Krulla

Autor
Narodil sa 6. 6. 1875 v Lübecku a zomrel v roku 12. 8. 1955 v Zürichu. Bol to nemecký spisovateľ, mysliteľ a esejista. Brat Heinricha Manna. Pochádzal z patricijskej (zámožnej) rodiny. Otec bol veľkoobchodník a senátor slobodného mesta Lübeck. Po jeho smrti sa rodina presťahovala do Mníchova, kde Thomas Mann okrem krátkych prerušení žil a tvoril do roku 1933. V početných románoch, novelách a prejavoch obsiahol problematiku spoločenského a kultúrneho vývoja Nemecka na konci 19. stor. a začiatku 20. stor. Debutoval zbierkou noviel Malý pán Friedemann (1898), v ktorej približuje osudy strápených ľudí, nachádzajúcich sa v neustálom konflikte so životom. V románe Budenbrookovci. Úpadok rodiny (1901) zobrazil proces úpadku patricijskej obchodníckej rodiny, ktorá sa riadila podľa morálnych tradícií staršej buržoáznej etapy a nevedela sa prispôsobiť novej ekonomickej situácii. Spoločenský a duchovný rozklad, ktorý má celospoločenskú platnosť, ukazuje na troch generáciách tejto rodiny. V novelách Tristan (1903), Tonio Krüger (1903) a Smrť v Benátkach (1912) sa zamýšľa nad postavením umelca v neskoroburžoáznej spoločnosti. V románe Kráľovská výsosť (1913) autor jemnou satirou odhaľuje ako črtu nemeckého imperializmu spojenie feudálnej aristokracie s buržoáznou finančnou vykorisťovateľskou vládou. Prvá svetová vojna prerušila jeho literárnu tvorbu. Na rozdiel od brata zmýšľal lojálne. V takom duchu napísal eseje Úvahy nepolitického človeka (1918), o ktorých sa neskôr vyjadroval kriticky. Prvý povojnový román Čarovný vrch (1924) poskytuje mnoho pohľadov na súdobý život, civilizáciu a postoj človeka k svetu. Viaceré eseje z tohto obdobia signalizujú autorov vnútorný prerod. Mann začína chápať význam demokracie, ktorý za vojny odmietal. Na nebezpečenstvo fašizmu upozornil už v novele Mario a čarodejník (1930). Po nacistickom prevrate emigroval do Švajčiarska. V roku 1938 sa presťahoval do Spojených štátov, kde pôsobil ako spisovateľ a vysokoškolský profesor. V emigrácii dokončil tetralógiu Jozef a jeho bratia (1933 - 43), v ktorej prerozprával biblickú legendu a vyjadril hlboké mravné a humanistické ideály. Jednotlivé časti tetralógie sa nazývajú História Jakubova, Mladý Jozef, Jozef v Egypte a Jozef živiteľ. V ostatných prózach sa Mann ukazuje ako majster nemeckého jazyka. Svoj záujem o Goetheho ako básnika, štátnika a človeka vyjadril v románe Lotte vo Weimare (1939). V románe Doktor Faustus - Život nemeckého skladateľa A. L.

rozprávaný jeho priateľom zobrazuje osud skladateľa, ktorý podľahol démonovi moderného umenia. Autor v ňom vyjadruje svoju lásku k hudbe. Posledným rozsiahlejším dielom je Spoveď hochštaplera Felixa Krulla. (hochštapler - pejor. podvodník vyššieho štýlu). Thomas Mann bol spisovateľom svetového formátu, vynikajúcim esejistom a hlásateľom humanistických myšlienok. Počas života dostal viaceré pocty a vyznamenania, v roku 1929 Nobelovu cenu za literatúru.


Spoveď hochštaplera Felixa Krulla

Prvé kapitoly románu o podvodníkovi Krullovi vznikli v roku 1911. V tom istom roku Mann prácu prerušil a venoval sa svojej najrozsiahlejšej novele Smrť v Benátkach. Fragment Krulla sa v Mannových plánoch vynára až na samom sklonku jeho života. Večnému torzu je však, súdené aby ostalo torzom. Mann v roku 1954 dopíše a vydá iba prvý diel podvodníkových memoárov; v pokračovaní zabránila autorovi smrť.

Hlavná dejová línia

Rozprávačom románu a zároveň jeho hlavnou postavou je Felix Krull. Keď sa Felix Krull chystá napísať svoju spoveď, prezradí, že sa práve vrátil z väzenia. Felix Krull sa narodil v Porýnsku. Jeho otec bol majiteľom firmy Engelbert Krull, ktorá vyrábala nekvalitné šumivé víno. Felix bol neobyčajne pekné dieťa, s tmavšou pleťou v kontraste s modrými očami a plavými vlasmi. Bol obdarený obrazotvornosťou a myslel si, že je výnimočný, iný ako ostatní. To mu spôsobovalo problémy v škole, ktorú ani nedokončil. Jeho otec a rodina užívali hýrivý život a každý týždeň usporadúvali veľké oslavy, pri ktorých sa zišli ich najbližší známi. S rodinou často chodievali do okolitých kúpeľných miest. Jeho strýko Schimmelpreester ho často obliekal do všelijakých kostýmov, a potom ho maľoval, pretože mu všetko pasovalo ako na mieru a vo všetkom sa krásne vynímal. Keď skrachovala továreň jeho otca, spáchal jeho otec samovraždu a rodina sa ocitla na ulici. To znamenalo koniec bezstarostného života Felixa Krulla. Po porade s kmotrom Schimmelpreesterom sa pani Krullová vybrala do Frankfurtu, kde si založila skromný penzión. Felixova sestra sa cez známosť dostala do operetného súboru a Felixovi vybavil kmotor miesto pomocníka v hoteli v Paríži. Felix najprv odchádza s matkou do Frankfurtu, kde jej pomôže zariadiť penzión. Istý čas trávi vo Frankfurte a využíva ho, aby sa naučil spôsobu žitia vo veľkomeste. Felix musí vybaviť, aby nešiel na vojnu. Predstiera pred odvodovou komisiou epileptický záchvat a nakoniec nemusí narukovať. Do času, kým má nastúpiť do parížskeho hotela, žije život na frankfurtskej dlažbe.

Potuluje sa po meste, obzerá výklady a z výkladov sa učí, čo je v móde a čo má akú hodnotu. Spoznáva sa s prostitútkou Rozsou. Felix má milostný vzťah s Rozsou a robí jej ochrancu. Zároveň sa u nej učí „umeniu lásky“, na ktorý má podľa Rozsy prirodzený talent. Konečne príde deň, keď nastúpi do vlaku a vyberie sa na dohodnuté miesto v hoteli v Paríži. Pri vystupovaní nechtiac ukradne šperkovnicu jednej pani. Zbadá to, až keď sa vybalí v hoteli. Jeho spolubývajúci Stanko si jeho šperky všimne, tak sa s ním musí rozdeliť. V hoteli pracuje ako liftboy. Vďaka svojmu krásnemu a ušľachtilému vzhľadu zarába dosť veľké sprepitné od hotelových hostí - špeciálne dám. Raz ho jedna dáma pozve k sebe na izbu a prežije s ňou vášnivú noc. Zistí, že to je tá istá dáma, ktorej zobral šperkovnicu, a prizná sa k tomu. Dáme to však nevadí a vzrušuje ju to, chce od Felixa, nech kradne aj v tú noc. Tak si Felix zaobstará živobytie a má dosť peňazí, aby si kúpil v Paríži malý byt a spoločenské oblečenie. Potom začne žiť dvojím životom, cez deň ako hotelový liftboy a večer ako mladý aristokrat. V hoteli postúpi na miesto čašníka v reštaurácii. Zamiluje sa doňho neplnoletá aristokratická slečna; Jej ponuku, aby spolu ušli do Španielska, odmietne. Homosexuálny lord Kilmarnock mu ponúkne prácu komorníka, ktorú takisto odmietne. Nakoniec spozná markíza Lois de Venostu, ktorý ma vzťah ku kráske Zaze. Zaza však nie je z aristokratickej vrstvy, a preto Loisovi rodičia tento vzťah neschvaľujú a svojmu synovi prichystajú výlet okolo sveta, ktorým ho chcú prinútiť, aby na ňu zabudol. Lois sa však dohodne s Felixom, že si vymenia úlohy. Felix pôjde ako Lois de Venosta okolo sveta a Lois ostane v Paríži. Tak sa Felix alias markíz Lois de Venosta vydáva na prvú časť cesty, do Lisabonu, odkiaľ sa má plaviť ďalej do Argentíny. Už vo vlaku do Lisabonu spoznáva profesora Kuckucka, povolaním paleontológa a riaditeľa prírodovedného múzea v Lisabone. Rozhovor s profesorom ho zaujme natoľko, že v Lisabone navštívi jeho múzeum. Spoznáva sa s jeho rodinou a veľmi sa mu zapáči profesorova dcéra. Rozhodne sa, že ju musí získať. Spolu s profesorom, jeho rodinou a známymi si niekoľko týždňov prezerá Lisabon a jeho okolie, stále usilujúc o priazeň jeho dcéry. Tá je však neprístupná a lásku považuje sa neslušnosť, ktorou mladí muži chcú pokaziť slečny. Lásku označí za „fuj“. Felix v Lisabone navštívi veľvyslanca a svojím prirodzeným humorom tak zábava spoločnosť, že si vyslúži veľkú obľubu a veľvyslanec mu vybaví audienciu u kráľa Doma Carlosa I.

U neho tiež získa priazeň a dostane Rád červeného leva. Návšteva u kráľa mu je dobrou zámienkou na predĺženie svojho pobytu v Lisabone a dosiahnutie svojho cieľa - získať Zouzou, dcéru profesora Kuckucka. Felix zmešká svoju loď a ostáva v Lisabone ešte tri týždne. Pri súkromnej schôdzke so Zouzou ich „nachytá“ Zouzouina mama, profesorova manželka. Tá Zouzou pošle domov a Felixa si zavolá do svojej izby. Tam mu vytkne, že žiadal lásku od nedospelej dievčiny a nehľadal ju u zrelej ženy - u nej. Felix skončí v jej milostnom objatí.


Hlavné postavy

Felix Krull - vo svojom vnútri je umelcom. Cíti sa sám a izolovaný kvôli svojej jedinečnosti. Mann zdôrazňuje jeho jedinečnosť a výnimočnosť aj jeho vzhľadom. Felix je zvláštnym spojením mužského aj ženského pôvabu. Zvláštna je aj jeho farebnosť - tmavá pleť s plavými vlasmi a modrými očami. Felix Krull si je vedomý svojej jedinečnosti a vie, že je z „ušľachtilejšej látky“. Felix, keď naozaj začne svoju kariéru hochštaplera, sa odlišuje od obyčajných podvodníkov. Ako podvodník by mohol byť len zlodejom, pasákom alebo len gigolom, čím sa aj naozaj stáva, podvod však pre neho nikdy nie je len lacným prostriedkom ako sa dostať ku zisku. Podvod ho posúva v jeho živote ďalej a neuspokojí sa s tým, čo má. Ktovie, ako by sa bol dokončil román, keby ho neprerušila autorova smrť. Vieme len, že Felixov príbeh sa skončil vo väzení. Kam ho však zaviedla ďalej cesta okolo sveta, možno len tušiť. Podľa mňa Felix vo svojom pochvaľnom opisovaní seba samého pôsobí občas až namysleným dojmom. A niekedy svojou výnimočnosťou ospravedlňuje svoje prehrešky.
Kmotor Schimmelpreester - nadmieru vážny umelec, ktorého v dedine oslovovali pán profesor, napriek tomu, že mu tento titul právom neprislúchal. Felixa si už v detstve veľmi obľúbil a často ho maľoval v rôznych kostýmoch. Nakoniec mu v čase jeho dospelosti veľmi pomohol, keď mu zabezpečil miesto v hoteli Saint James and Albany v Paríži. Rosza - prostitútka v Paríži. Jej pasák skončil vo väzení a Felix sa stáva jej ochrancom. Zároveň u nej študuje „Roszinu nedobrú školu lásky“, na ktorú má podľa Roszy prirodzený talent. Neskôr sa ukáže, ako dobre mu táto škola v živote poslúžila.
Stanko - Felixov kolega v hoteli. Stanko zistí, že Felix má dosť drahé šperky a pod hrozbou prezradenia ho prinúti na 30% odmenu, čím ho aj trochu oklame. Neskôr sa skamarátia, ale po čase sa navzájom odcudzia, pretože podľa Felixa Stanko nemá na „vyššie“ veci.
Mrs. Eleanor Twentymann - milionárova 17 ročná dcéra, ktorá sa zamiluje do Felixa.

Ten však jej ponuku na útek do Španielska a spoločné bábätko odmietne, z čoho je veľmi nešťastná. Felixovi spôsobuje starosti kvôli jej rodičom.
Lord Kilmarnock - homosexuálny škótsky lord, ktorý dá Felixovi návrh, aby sa stal jeho komorníkom. Lord uvažuje tiež o Felixovej adopcii a ponúkne mu svoje dedičstvo. Felix odmietne.
Markíz Louis de Venesta - mladý markíz, ktorý užíva bohémsky život v Paríži so svojou milenkou Zazou. Jeho rodičom sa to však nepáči, preto ho chcú prinútiť, aby podnikol cestu okolo sveta. Louis však nechce opustiť Paríž preto sa dohodne na výmene s Felixom.
Prof. Kuckuck - veľmi vzdelaný človek, riaditeľ múzea v Lisabone. Srdečne privíta Felixa vo svojom dome. Felix však má hneď zálusk na jeho dcéru.
Zouzou - dcéra prof. Kuckucka. Felixovi sa veľmi zapáči. Avšak nedosiahne to isté u nej. Zouzou je neprístupná a má podľa mňa trochu zvrátené predstavy o láske.
Pani Kuckucková - manželka prof. Kuckucka a matka Zouzou. Podľa Felixa je stelesním hrdosti iberskej rasy. Nepôsobí krásne, ale vznešene. Charakteristika diela

Spoveď hochštaplera Felixa Krulla obsahuje črty pikareskného (parodizujúceho), cestopisného, dobrodružného a spoločenského románu. Majstrovské zobrazenie životných príbehov rafinovaného dobrodruha, ktorého želaním bolo žiť rozličné životy a mať niekoľko existencií, umožnilo autorovi pranierovať obmedzenosť a pochybnú morálku malomeštiakov.

Úryvky

„…velkou chválu, neboť jsem byl zvlášť urostlý, jako řečtí bohové, se štíhlými, vláčnými, a přece silnými údy, s nazlátlou pletí a bez jediné vady na krásně souměrném těle. …že, mi všechno sluší, že se každé přestrojení na mně vyjíma dobrě a přirodzeně. Ať jsem byl jakkoli vystrojen - jako římsky pištec …, jako anglické páže …, jako mladičký abbé …, pokaždé se zdálo, a mohl jsem se o tom přesvědčit také v zrcadle, jako bych byl zvlášť určen a zrozen právě pro toto ustrojení. …“ str. 25

„… zejména, že se hodí k milostným kouzlům. „Fuj!“ řekla Zouzou. „Jak to myslíte mademoiselle?“ zeptal sem se jí. .. „Proti které zložce toho výrazu máte námitky?“ vyzvídal sem. „Proti lásce nebo proti kouzlu?“ Neodpověla, jen na mne rozzlobene pohlédla, a dokonce mi hrozebně přikývla. .. „To je neslušné téma,“ odmítla mě. „Láska? Jaká krutost! Milujeme krásu. K ní se obrací mysl i duše jako květ k slunci. ...“ str. 298

„… Říkají si predstavitelé lidu, ačkoli jejich jediný vztah k lidu záleží v tom, že rozkládají jeho zdravé pudy a zbavují jej, na jeho neštestí, jeho vrozené víry v nezbytnost náležitě odstupňovaného spoločenského řádu.

Čím? Tím, že mu vštěpují naprosto neprirodzenou, a proto i lidu cizí ideu rovnosti a svádějí jej mělkým rěčněním k bludu, že je třeba anebo aspoň při nejmenším žádoucí - o uskutečnilosti ani nemluvě - vyrovnat rozdílu původu, krve, rozdíly medzi bohatstvím a chudobou, mezi vznešeností a nepatrností - rozdíli, k jejichž večnímu zachovávání se příroda spojuje s krásou …“ str. 315

Vlastný názor

Kniha je krásnym, miestami i veselým príbehom o veľkolepom podvodníkovi Felixovi Krullovi a o jeho chápaní sveta. Podľa mňa sa Felix vykresľuje občas až ako príliš pekný, múdry a dokonalý. Niekedy praobyčajné zločiny, ako kradnutie čokolády v obchode, ospravedlňuje veľkolepými myšlienkami. Niekoľkokrát sa mu naskytne príležitosť radikálne zmeniť svoj život, ale on vždy počká na tú pravú, a až na návrh Loiusa sa púšťa do sveta. Veľmi rád mení meno a svoju identitu. Nutnosť existovať na zemi iba ako jedna osoba sa mu zdá nudná. Preto napríklad závidí ženám možnosť zmeniť svoje priezvisko. Škoda, že román ostal nedokončený, ale možno práve to otvára dvere našej fantázii, čo sa mohlo prihodiť Felixovi Krullovi ďalej a ako sa dostal do väzenia.

Použitá literatúra

T. Mann, Zpověď hochštaplera Felixe Krulla Státní nakladatelství krásne literatury a umění, Praha 1964
Kolektív autorov, Malá encyklopédia spisovateľov sveta, Obzor, Bratislava 1981
Kolektív autorov, Učebnica Literatúry pre 3. ročník, Litera Bratislava 1995.