Autor
Narodil sa 6. 6. 1875 v Lübecku a zomrel v roku 12. 8. 1955 v Zürichu. Bol to nemecký spisovateľ, mysliteľ a esejista. Brat Heinricha Manna. Pochádzal z patricijskej (zámožnej) rodiny. Otec bol veľkoobchodník a senátor slobodného mesta Lübeck. Po jeho smrti sa rodina presťahovala do Mníchova, kde Thomas Mann okrem krátkych prerušení žil a tvoril do roku 1933. V početných románoch, novelách a prejavoch obsiahol problematiku spoločenského a kultúrneho vývoja Nemecka na konci 19. stor. a začiatku 20. stor. Debutoval zbierkou noviel Malý pán Friedemann (1898), v ktorej približuje osudy strápených ľudí, nachádzajúcich sa v neustálom konflikte so životom. V románe Budenbrookovci. Úpadok rodiny (1901) zobrazil proces úpadku patricijskej obchodníckej rodiny, ktorá sa riadila podľa morálnych tradícií staršej buržoáznej etapy a nevedela sa prispôsobiť novej ekonomickej situácii. Spoločenský a duchovný rozklad, ktorý má celospoločenskú platnosť, ukazuje na troch generáciách tejto rodiny. V novelách Tristan (1903), Tonio Krüger (1903) a Smrť v Benátkach (1912) sa zamýšľa nad postavením umelca v neskoroburžoáznej spoločnosti. V románe Kráľovská výsosť (1913) autor jemnou satirou odhaľuje ako črtu nemeckého imperializmu spojenie feudálnej aristokracie s buržoáznou finančnou vykorisťovateľskou vládou. Prvá svetová vojna prerušila jeho literárnu tvorbu. Na rozdiel od brata zmýšľal lojálne. V takom duchu napísal eseje Úvahy nepolitického človeka (1918), o ktorých sa neskôr vyjadroval kriticky. Prvý povojnový román Čarovný vrch (1924) poskytuje mnoho pohľadov na súdobý život, civilizáciu a postoj človeka k svetu. Viaceré eseje z tohto obdobia signalizujú autorov vnútorný prerod. Mann začína chápať význam demokracie, ktorý za vojny odmietal. Na nebezpečenstvo fašizmu upozornil už v novele Mario a čarodejník (1930). Po nacistickom prevrate emigroval do Švajčiarska. V roku 1938 sa presťahoval do Spojených štátov, kde pôsobil ako spisovateľ a vysokoškolský profesor. V emigrácii dokončil tetralógiu Jozef a jeho bratia (1933 - 43), v ktorej prerozprával biblickú legendu a vyjadril hlboké mravné a humanistické ideály. Jednotlivé časti tetralógie sa nazývajú História Jakubova, Mladý Jozef, Jozef v Egypte a Jozef živiteľ. V ostatných prózach sa Mann ukazuje ako majster nemeckého jazyka. Svoj záujem o Goetheho ako básnika, štátnika a človeka vyjadril v románe Lotte vo Weimare (1939). V románe Doktor Faustus - Život nemeckého skladateľa A. L.