Vtedy prišiel za Eugènom otec Goriot a povedal mu, že Delphina pre neho zariadila byt v luxusnej štvrti. Eugène sa tam mal čoskoro presťahovať a otec Goriot tam mal ísť s ním a bývať o poschodie vyššie v malom byte. Vtedy už bolo jasné, že Delphina miluje Eugèna a Eugène miluje Delphinu. Otec Goriot bol z toho nadšený, pretože mal rád Eugèna a pre svoju dcéru chcel zabezpečiť šťastie. Mal ešte jednu dcéru Anastasie de Restaud , ktorá sa vydala za grófa de Restaud a mala milenca Maxima de Trailles. Maxime bol hazardný hráč a Anastasie sa kvôli nemu zadĺžila. Vždy, keď mala finančné problémy, chodila za otcom a ten jej zakaždým pomohol. Až sa raz vyskytla situácia, v ktorej jej nemohol pomôcť, pretože bol na mizine. Vtedy ju zachránil Rastignac, ktorý jej požičal peniaze na ples, ktorý bol dôležitou spoločenskou udalosťou. Potom išla za otcom ešte v deň konania plesu a tak ho rozrušila, že dostal mozgovú porážku. Umieral pomaly dva dni. V ten večer, keď sa konal ples odmietla ísť Delphine k nemu, aj keď vedela, že je smrteľne chorý, kvôli svojej príležitosti postúpiť v spoločenskom rebríčku. Na druhý deň sa stav otca Goriota zhoršil a Rastignac už od rána zháňal jeho dcéry, pretože posledným želaním umierajúceho bolo vidieť ich. Na smrteľnej posteli si otec Goriot uvedomuje a priznáva, že ho dcéry len využívali a od ich sobášov sa zaňho hanbili a nepriznávali sa k nemu. Rastignac sa stále pokúšal doviesť dcéry k umierajúcemu, no Anastasie prišla neskoro, už po smrti otca Goriota a Delphine napriek snahe neprišla vôbec. Hoci Anastasie ľutovala svoje meškanie, otca jej to už nevrátilo. Otec Goriot umrel opustený a chudobný, keď celý svoj majetok obetoval dcéram. V posledných chvíľach jeho života pri ňom stáli len Eugène a Bianchon, ktorí sa oňho obetavo starali. Dcéry mu neprišli ani na pohreb. Otca Goriota pochovali veľmi skromne a na pohrebe sa zúčastnili len Eugène Rastignac a Chrisophe – poslíček z Vaquerovského domu. Citáty:

„Jean – Joachim Goriot bol pred revolúciou obyčajný cestovinársky robotník, zručný, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra. Usadil sa v ulici de la Jussienne pri obilnom trhu a vcelku dobre odhadujúc situáciu, prijal predsedníctvo vo svojej sekcii, aby dal svoj obchod pod ochranu najvplyvnejších osobností tých nebezpečných čias. Táto múdra predvídavosť bola základom jeho imania ktoré malo počiatok v núdzi, predstieranej či skutočnej, pre ktorú obilie v Paríži dosiahlo nesmierne vysokú cenu. Ľud sa ruval predo dvermi pekárov.