Za ten rok občan Goriot nahromadil kapitál, ktorý mu neskôr umožnil viesť obchod. .......... Ak išlo o obilie, nebolo Goriotovi páru. ......... Bol trpezlivý, činný, vytrvalý, rýchly v podnikaní, mal orlí zrak, všetkému predišiel, všetko predvídal, všetko vedel, všetko tajil; bol diplomat v rozhodovaní, vojak v konaní........ Ak však vybočil zo svojho odboru, stával sa opätovne sprostým, hrubým robotníkom, človekom neschopným pochopiť rozumové dôvody, necitným voči akýmkoľvek duševným radostiam, človekom, čo v divadle zaspával, jedným z parížskych Dolibanov, ktorých sial sa zakladala na hlúposti. ...... Výhradne dva city vypĺňali srdce cestovinára. Jeho žena bola pre neho predmetom zbožného obdivu, bezhraničnej lásky. Po siedmich rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot na nešťastie ženu. V tomto položení otcovský cit rozvinul sa u Goriota až do nerozumnosti. Lásku, sklamanú smrťou, preniesol na dcéry.“

„Anastasie, ktorej pre jej krásu dvoril gróf de Restaud, mala aristokratické sklony, a tak opustila otcovský dom, aby sa vyšvihla do vysokých spoločenských kruhov, Delphine mala rada peniaze, vydala sa za Nucingena, bankára nemeckého pôvodu, ktorý sa stal barónom Svätej ríše rímskej. Goriot ostal cestovinárom. Dcéry a zaťovia sa čoskoro pohoršovali, keď ho videli, ako pokračuje v obchodovaní, hoci v tom bola celý jeho život. Päť rokov znášal ich naliehanie, no napokon súhlasil, že sa utiahne do ústrania a bude žiť z peňazí utŕžených za predaj obchodu a zo zisku z posledných rokov.“

„Otec Goriot je skvelý!, ozval sa Eugène spomenúc si, ako ho v noci videl drviť pozlátené striebro.“

„Tento otec dal všetko. Celých dvadsať rokov dával svoje vnútro, svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice.“

„Niet zásad, sú iba udalosti: niet zákonov, sú iba okolnosti: nadpriemerný človek spojí udalosti a okolnosti a sám ich usmerňuje.“ (Vautrin,)

„Srdce je pokladnica, ak ju vyprázdnite naraz, ste na mizine.“

„Chcem pracovať vo dne v noci a chcem za svoje bohatstvo vďačiť iba vlastnej práci. Čo je krajšie, ako zamyslieť sa nad svojím životom a zistiť, že je čistý ako ľalia? ........ Len čo sa Rastignac uvidel taký pekne oblečený, s peknými rukavičkami, v pekných topánkach, v tom okamihu zabudol na svoje cnostné rozhodnutie.“

„Priznávam sa, že som Jacques Collin, zvaný Oklamsmrť, odsúdený na desať rokov. .......