už nebol ani človekom, ale prototypom celej degenerovanej vrstvy divého i mysliaceho, surového i poddajného národíka.“ (Vautrin)

„Obe majú srdce z kameňa. Priveľmi som ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa. ..... Človek musí umrieť, aby spoznal, čo sú to deti.....Nie, neprídu, viem to už desať rokov. Vše som si to hovorieval, ale netrúfal som si to uveriť.“ (Otec Goriot na smrteľnej posteli)

„Bol to statočný, čestný človek, nikdy nekričal ako ostatní, nikomu neškodil a nikdy nič zlé neurobil.“ (Christophe na pohrebe)

„A teraz uvidíme, kto z koho!“ A súboj, na ktorý vyzval spoločnosť, začal tým, že odišiel na večeru k panej de Nucingen.“ (Eugène Rastignac v úplnom závere románu).


Pomocná literatúra: Dějiny světa, N.A. Smirnova, Nakladateľstvo Politickej Literatúry, 1964, Honoré de Balzac, Otec Goriot (Le pére Goriot).