Božena Slančíková Timrava Hrdinovia

O diele:
Novela je kompozične usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnúcej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Kontrast sa prenáša aj do oblasti charakteristiky postáv. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Laciho Baláňa vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a egoistu. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený ironicky. Podnotár Širický si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. "Čo pre mňa a pre tento ľud z toho? Čo zavinil tento ľud a čo dobrého kynie preň za to?"
Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného ruského vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu myšlienku zápasu ľudskosti s antihumánnou podstatou prvej svetovej vojny. Timravina novela Hrdinovia bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským literárnym dielom s jednoznačným protivojnovým postojom.

Obsah:
Nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí 1. svetovej vojny. Všetci sú preľaknutí. Anča Demákovie je nešťastná,, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. Anča Matvejovie je zúfalá, lebo jej milovaný muž Ďuro musí odísť na vojnu. Iba Zuza Pekovka cíti zadosťučinenie, že vojna rozdelila Matvejovcov tak, ako kedysi rozdelila Anča ju a Ďura a ona - Zuza bola odsúdená žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Ľud sa díva na vojnu s odporom a páni preto sedliakmi opovrhujú. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň, ktorý i so svojimi priateľmi vychvaľuje vojnu.
Jediný človek, ktorý s nimi nesúhlasí, je Štefan Širický. Páni, a spočiatku i ľudia, sú presvedčení o skorej porážke nepriateľa. Vojna sa však predlžuje a odobratí sú i takí, ktorí boli spočiatku oslobodení od vojenskej služby. Ďuro Matvejovie zomiera, z čoho má veľkú radosť Zuza Pekovka. Baláň všetkých posmeľuje do boja, ale keď jemu príde povolávací rozkaz, je z neho úplne iný človek. Je bledý, vystrašený a celý chorý. Nakoniec, keď ho nepovolajú, ako keby sa znova narodil. „Nesúci! Baláňom trhlo.

Vrelá krv prebehla mu telom za minútu a obliala i temeno, že očervenel celý. Veľká radosť ohlušila ho, že teraz už od nej nemohol sa pohnúť."
Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ i mnohé starosti (Demákovci), rozrušuje šťastie (Matvejovci) a ničí ľúbosť. Povolaný je aj Širický. Ešte predtým chcel vyznať Líze lásku, ale keď počuje jej tvrdú reč na dedinských ľudí, vráti sa a je veľmi smutný. Líza sa s ním nakoniec príde rozlúčiť, ale ho ani nepobozká, pretože mamka jej Širického zakazovala. Širický odchádza vyrovnaný na vojnu, kde zomiera pri záchrane nepriateľského vojaka.
„Raz po bitke, keď sme zahnali nepriateľa, jeden ranený stenal a volal o pomoc. Nik nechcel k nemu, lebo paľba, hoc poriedku, ešte trvala - oni šli. Dosť sme ich prosili, aby ho nechali, že je to aj tak nie náš ranený, ale ich - nedbali nič. Šli k nemu a ako si kľakli, kde ležal, že mu pomôžu, viac ani nevstali. Tam ich guľa trafila do čela."

BALÁŇ - okresný notár, veľmi pretvarovačný, zbabelý, podlízavý. Rád sa vychvaľoval. Bol "odvážny" i najviac oduševnený za vojnu len vtedy, keď mu nič nehrozilo.
ŠTEFAN ŠIRICKÝ - mladý podnotár, ktorý bol úplným opakom Baláňa. Odsudzoval klamstvo, falošnosť, bol tichej, uzavretej povahy, nikdy sa nevystatoval. Od počiatku odsudzoval vojnu ako zlo. A hoci sa jej musí sám zúčastniť ako frontový vojak, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní nepriateľského vojaka, a to i za cenu vlastného života.
LÍZA MALINSKÁ - mladá, pekná učiteľka, ktorá sa páčila Širickému a on jej. Vybral si ju spomedzi všetkých dievčat, ktorým sa páčil. Líza bola sebavedomá i rozmaznaná, lebo chcela za každú cenu dosiahnuť len a len svoje, a to hlavne plačom. Keďže bola pekná, bola i pyšná, namyslená a samoľúba. Širickému sa znepáčila preto, lebo si robila posmech z trpiacich ľudí.