Alexander Solženicyn Rakovina

Alexander SOLŽENICYN

R A K O V I N A


Hlavné postavy : Oleg KOSTOGLOTOV –
večný vyhnanec, mnohoročný politický väzeň
Pavel Nikolajevič RUSANOV –
vážený zamestnanec, intelektuál
Ďomka – mladý 16-ročný chlapec, sirota
Zoja - študentka medicíny
Dr. Viera GANGARTOVÁ -
mladá doktorka, Kostoglotová vysnená žena

Dejiskom románu Rakovina je onkologické oddelenie veľkej nemocnice ktoréhosi z miest v sovietskej Strednej Ázií v r.1955, kde sa ľudia zmietajú medzi fatalitou nevyliečiteľnej choroby a zábleskami nádeje na zázrak uzdravenia. Do toho „predpeklia“ vstupujú nové postavy a ide tu hlavne o retrospektívne odvíjanie osudov jednotlivých pacientov. Autor tu predstavuje rozmanité osudy a zaujímavé ľudské typy. V tomto diele sa Solženicyn prejavuje ako skvelý psychológ a nečakane aj ako básnik ľúbostného citu, lebo opisuje lásku mladej dvojice a taktiež jeden milostný, nenaplnený trojuholník.


D E J :

Na onkologické oddelenie prichádza nový pacient, Pavel Nikolajevič Rusanov, pracujúci vo vyšších kruhoch s veľkými úradnými právomocami. Medzi kľúčnou kosťou a čeľusťou má nádor veľký ako päsť, preto musí byť hospitalizovaný vo verejnej nemocnici, ktorá sa ako jedna z mála v krajine zaoberá touto chorobou. Po tom, ako ho žena zanechá samého v odpornej, špinavej nemocnici, si musí zvyknúť na úplne iná spôsob života, než na aký bol zvyknutý doteraz. Sú tu všelijakí ľudia, nielen Rusi, ale aj Uzbeci alebo Tatári, muži, ženy i deti rôzneho veku. Bolo tam viac ľudí, než sa tam zmestilo, niektorí boli dokonca umiestnení aj na chodbách. Rusanov dostal posteľ v izbe, kde bolo okrem neho ešte 8 mužov s rovnakou chorobou, len s nádormi na iných miestach.

Napríklad : Jefrem Poddujev, nepríjemný a dotieravý sukničkár, Oleg Kostoglotov – vyhnanec na doživotie, pár rokov strávil vo väzení, nemal rodinu, iba zopár priateľov, jeho provizórny domov je dedina Uš-Terek, v ktorej musí žiť celý život (alebo dovtedy, kým sa nezmení spôsob vlády vtedajšieho Ruska), Ďomka – 16 r.chlapec s rakovinou v nohe, snaživý mladík,ktorý sníva o štúdiu na vysokej škole, rád by sa stal filozofom a je tam ešte zopár rovnako trpiacich mužov.
V izbe každy deň prebiehajú rôzne diskusie, či už filozofické alebo politické, a tak vznikajú hlboké spoločenské rozdiely medzi týmito chorými. Ďomkovi nahrádza matku stará Sťofa, ktorá si ho vždy rada vypočuje a daruje mu občas nejakú dobrotu. Ďomka sa zoznamuje so 17 r. Asiou, ktorá ešte nevie prečo je v nemocnici. Je to milé dievča z bohatej rodiny s blond vlasmy a žiarivými očami. Dobre si spolu rozumejú, vzniká medzi nimi naivná, platonická láska, ktorá samozrejme nemá budúcnosť. Ďomkovi amputujú nohu v polovici stehna a Asia zisťuje, že má v pravom prsníku nádor,a preto jej ho tiež amputujú. No ešte predtým prežijú spolu zvláštnu situáciu, keď sa mu Asia príde vyplakať, že si nevie predstaviť ako bude žiť ďalej, že už nebude môcť chodiť na kúpalisko a nikto ju už nebude chcieť, poprosí ho teda, aby jej prsník naposledy pobozkal.
Spolubývajúci v tejto izbe odchádzajú a noví zasa prichádzajú. Keď odišiel otravný Jefrem, všteci sa zaradovali. Odišiel tiež mladý Azovkin, ktorý mal obrovské bolesti a Proška a neoperoveteľným nádorom na srdci. Jeden z nich po odchode z nemocnice zomiera. Novými pacientmi sú starec Šulubin, knihovník ktorý sa spriatelí s Olegom. Veselý, vždy vysmiatý Čabyij s nadšením pre karty s polypmi na žalúdku a geológ Vadim, ktorého sužujú melanoblastómy. Matka mu zháňa koloidné zlato v Moskve, lebo to jediné mu môže pomôcť predĺžiť život.
Primárkou na onkologickom oddelení je Ľudmila Afanasieva Doncová, ktorá v závere románu zisťuje, že aj ona ma na žalúdku nádor, pokladá to za nespravodlivosť a nevie sa s tým vyrovnať. O pomoc poprosí starého doktora na dôchodku, ktorý ju vyšetrí a odporuči do Moskvy.
34 ročný Kostoglotov si začne s mladou 22 r. študentkou medicíny Zojou. Aj keď každú noc, keď ma Zojka službu, chodieva za ňou, viac sa mu páči doktorka Viera Gangartová, ktorú skutočne ľúbi, no nikdy jej to neprezradí. Viera v kútiku srdca tiež niečo k Olegovií cíti, no odkedy si vypočuje nemocničné klebety v ženskej izbe, kde je najhorúcejšou novinkou milostný vzťah medzi Olegom a Zojou, správa sa k nemu odmerane.
Pacientov chorých na rakovinu liečia rôznymi spôsobmi : ožarovaním, injekciami alebo, ak sa dá, chirurgickým zákrokom, dokonca sa rozchýri správa o nekjakej rastline – c h o r o š i – ktorá rastie na breze a že akýsi odvar z nej rozpúšťa niektoré druhy nádorov. Pomocou injekcií sa zmenšuje aj Rusanov nádor. Táto liečba ho však vyčerpá, bojí sa, že jeho život už nikdy nebude ako predtým.

Tešia ho len návštevy jeho detí, má ich 4 : syn Jurka je právnik, dcéra Avieta je žurnalistka, druhý syn Lavrik a dcéra Majka ešte študujú. Sú jediným sverlom v jeho živote.
V závere románu prepúšťajú Rusanova a tiež aj Kostoglotova, ktorému nocľah ponúkne aj Zoja aj doktorka Viera. Po odchode z nemocnice sa celý deň potuluje po meste, zájde do zoologickej záhrady lebo to sľúbil Ďomkovi a zabudne, že večer odchádza Viera do práce a keď k nej príde, ona je už preč a tak mu neostáva nič iné len nasadnúť na vlak a vrátiť sa späť do „večného vyhnanstva.“.

Zdroje:

Alexander Solženicyn - RAKOVINA -