Alexander SOLŽENICYN

R A K O V I N A


Hlavné postavy : Oleg KOSTOGLOTOV –
večný vyhnanec, mnohoročný politický väzeň
Pavel Nikolajevič RUSANOV –
vážený zamestnanec, intelektuál
Ďomka – mladý 16-ročný chlapec, sirota
Zoja - študentka medicíny
Dr. Viera GANGARTOVÁ -
mladá doktorka, Kostoglotová vysnená žena

Dejiskom románu Rakovina je onkologické oddelenie veľkej nemocnice ktoréhosi z miest v sovietskej Strednej Ázií v r.1955, kde sa ľudia zmietajú medzi fatalitou nevyliečiteľnej choroby a zábleskami nádeje na zázrak uzdravenia. Do toho „predpeklia“ vstupujú nové postavy a ide tu hlavne o retrospektívne odvíjanie osudov jednotlivých pacientov. Autor tu predstavuje rozmanité osudy a zaujímavé ľudské typy. V tomto diele sa Solženicyn prejavuje ako skvelý psychológ a nečakane aj ako básnik ľúbostného citu, lebo opisuje lásku mladej dvojice a taktiež jeden milostný, nenaplnený trojuholník.


D E J :

Na onkologické oddelenie prichádza nový pacient, Pavel Nikolajevič Rusanov, pracujúci vo vyšších kruhoch s veľkými úradnými právomocami. Medzi kľúčnou kosťou a čeľusťou má nádor veľký ako päsť, preto musí byť hospitalizovaný vo verejnej nemocnici, ktorá sa ako jedna z mála v krajine zaoberá touto chorobou. Po tom, ako ho žena zanechá samého v odpornej, špinavej nemocnici, si musí zvyknúť na úplne iná spôsob života, než na aký bol zvyknutý doteraz. Sú tu všelijakí ľudia, nielen Rusi, ale aj Uzbeci alebo Tatári, muži, ženy i deti rôzneho veku. Bolo tam viac ľudí, než sa tam zmestilo, niektorí boli dokonca umiestnení aj na chodbách. Rusanov dostal posteľ v izbe, kde bolo okrem neho ešte 8 mužov s rovnakou chorobou, len s nádormi na iných miestach.