Victor Hugo Chrám Matky Božej v Paríži

Rozbor diela Chrám Matky Božej v Paríži


Úvod:

Autor: Victor Hugo
Preložili: Michal Bartko a Zuzana Mrlianová
Vydané v roku: 1984
Vydavateľstvo: Tatran

Victor Hugo sa narodil 26.2. 1802. Bol básnikom, prozaikom a dramatikom. Začal písať už v mladosti a postupne získaval popularitu. Mal vedúce postavenie vo francúzskom romantiz-me. Niektoré diela Victora Huga: tragédia - Irtamena
óda – Verdunské panny (báseň zo zbierky Ódy a balady)
romány - Han z Islandu, Bedári, Moji synovia
zbierky – Východné spevy, Spevy súmraku, Vnútorné hlasy, Lúče a tône, Tresty, Kontemplácie, Ódy a balady, Piesne ulíc a lesov, Hrozný rok. V diele Chrám Matky Božej v Paríži autor opisuje pomery vo Francúzsku v 15. storočí. Dielo začína vznikať v roku 1829. Príbeh sa odohráva v hlavnom meste Paríž. Ideovo – tematická rovina

Téma:
Autor sa venuje opisu Paríža a francúzskej spoločnosti. V príbehu vystupuje veľa postáv, kto-ré majú odlišné názory a sú z rôznych vrstiev. Autor opisuje život ľudí všetkých spoločen-ských vrstiev a poukazuje na problémy života v 15. storočí. Idea:
Victor Hugo kritizuje vtedajšiu spoločnosť a poukazuje na neprávosti, ktoré boli v Paríži bež-né. Veľká kritika padá na cirkev a kráľa. Negatívny názor vyslovuje na adresu ľudí, ktorí ne-dokážu medzi seba prijať odlišného človeka. Autor opisuje silu lásky a priateľstva, ktoré sú pre život človeka dôležité.

Motívy:

Statické:
Autor veľmi často a rozsiahlo opisuje mesto Paríž, postavy a ich pocity. Taktiež často uvažuje nad osudmi, myšlienkami a konaním postáv. Úvahy bývajú spojené so spolo-čenskými pomermi, nariadeniami kráľa, cirkvou a pod.

Dynamické:
Dej má veľmi rýchly spád. Miesto deja a počet postáv sa často rýchlo mení. Vyvíjanie deja je urýchlené aj nie veľmi dlhými prehovormi postáv. Autor sa niekedy venuje viacerým skupinám postáv, a preto prechádza v rozprávaní z jedného miesta na druhé. Čas:
Dej sa odohráva v druhej polovici 15. storočia. Začína 6. januára 1482. Prostredie:
Celý príbeh sa odohráva v hlavnom meste Francúzska – v Paríži. Často sa dej sústreďuje oko-lo chrámu Matky Božej a na námestí de Gréve. Charakteristika postáv:

Quasimodo:
Hoci nebol fyzicky pekný a ľudia ho odsudzovali a nenávideli, mal rád život a vedel sa tešiť aj z maličkostí. Bol zvonárom u Matky Božej. Bol oddaný chrámu mal rád zvony, ktoré boli jeho "jediní priatelia".

Bol vďačný svojmu opatrovateľovi Claudovi Frollovi, ktorý si ho adoptoval a staral sa oňho.
Nenávidel všetkých ostatných ľudí, ktorí sa k nemu správali bezohľadne a vysmievali sa mu.

Claude Frollo:
Bol vzdelaný kňaz, ktorý sa rád učil. Rodičia ho zasľúbili duchovnému stavu, naučili ho čítať a písať po latinsky, a potom študoval na univerzite. Bol veľmi dobrý žiak – vyštudoval teológiu, venoval sa cirkevnému právu, lekárstvu a umeniu. Vyznal sa v bylinách a rôznych mastiach. Ďalej sa vzdelával a študoval po celý život. Po smrti rodičov sa ujal výchovy svojho malého brata. Vzal si dieťa, ktoré bolo škaredé a ktoré nikto nechcel. Dal mu meno Quasimodo. Celý život študoval a vzdelával sa a staral sa o dvoch malých chlapcov.

Pierre Gringoire:
Bol básnik a dramatik. Svoj život obetoval poézii a divadlu a veril, že raz mu prinesú slávu a uznanie. Neskôr sa musel na čas svojho cieľa vzdať. Dostal sa medzi tulákov, kde sa musel prispôsobiť ich pravidlám. Neskôr sa však opäť vrátil k umeniu. Esmeralda:
Mladé dievča, ktoré stratilo svojich rodičov. Vyrastala medzi cigánmi. Bola veľmi dobrá ta-nečnica a spolu zo svojou kozou vystupovala na námestí, kde mala veľký úspech. Kozu nauči-la rôzne triky a udivovala ňou divákov. Pre svoju šikovnosť a hlavne pre zázračné schopnosti kozy bola často považovaná za čarodejnicu. Mala rada život a slobodu a bola veľmi hanblivá. Vždy verila, že znovu nájde svojich rodičov.

Phoebus:
Bol vojakom. Mal veľký úspech u žien a mladých dievčat a často to zneužíval. Nevravel to čo si myslí, ale často klamal a využíval situácie pre svoj prospech. Esmeralda ho mala nadovše-tko rada a on neurobil nič, aby ju zachránil. Dej:

Dej sa začína odohrávať 6. januára 1482 na námestí de Gréve. V Súdnom paláci sa malo hrať mystérium, ktoré napísal Pierre Gringoire. Ľudia sa už poschádzali a predstavenie čakalo len na príchod kardinála. Ľudia boli stále nervóznejší bolo počuť pokriky a nadávky, aby sa už predstavenie začalo. Po čase si diváci vynútili začiatok predstavenia aj bez príchodu kardinála. Mystérium sa začalo. Po niekoľkých minútach vošiel kardinál. Strhla sa vlna nespokojností, pretože hra bola prerušená. Pierre Gringoire bol smutný a rozčúlený, že mu diváci takto kazia hru. Kázal her-com aby pokračovali, ale tých už nikto nepočúval. Všetci sa sústreďovali na kardinála a jeho sprievod. Niektorí z kardinálovho sprievodu chceli, aby sa mystérium začalo znovu. To sa však nepáčilo divákom. Nadávky, výkriky padali v dave. Pierre bol z toho sklamaný.
Kardinál odišiel, no diváci už nemali záujem o mystérium. Usporiadali si súťaž o pápeža bláznov. Každý mohol do okienka ukázať nejaký úškľabok alebo grimasu. Ľudia sa pri okienku striedali, všetci sa zabávali.

Keď do okienka vopchal hlavu Quasimodo, ženy lamentovali aký je škaredý a muži sa veľmi dobre zabávali. Quasimoda zvolili za pápeža bláznov. Skupina ľudí ho zobrala a niesla nad hlavami po parížskom námestí. Všetci sa tešili, že majú pápeža.
Pierre Gringoire odišiel z paláca smutný a nahnevaný. Nechcel ísť rovno domov a tak sa túlal po uliciach. Rozmýšľal o uplynulom dni. Rozhodol sa, že pôjde na námestie de Gréve, kde sa konala slávnosť. Keď prišiel na námestie bolo tam už plno ľudí. Okolo ohňa radosti bola tlačenica. Ľudia sedeli a sledovali tanečnicu. Esmeralda tancovala a ukazovala rôzne triky, ktoré ovládala jej koza Džali. Vedela ktorý mesiac je, ktorý rok, ktorý deň, všetci boli prekvapení.
Gringoire zmizol. Chcel trochu jedla z mestského stola, ale deti boli rýchlejšie ako on. Keď prišiel do jedálne stôl bol prázdny.
Esmeralda sa vydala cez ulice. Gringoire si pomyslel, že možno má dobré srdce a môže u nej prespať. Išiel za ňou. Esmeraldu zrazu zdrapol Quasimodo. Cigánka začala kričať. Okolo išla kráľovská stráž a jej veliteľ Phoebus de Cheteaupers vytrhol Esmeraldu z rúk Quasimoda a vyložil ju na koňa. Esmeralda bola očarená veliteľom. No po chvíli skĺzla z koňa a utiekla preč. Veliteľ sa musel uspokojiť aspoň s tým, že chytil Quasimoda.
Gringoire sa túlal parížskymi ulicami. Dostal sa do jednej ulice, kde bolo plno tulákov a žobrákov. Začali ho prenasledovať a dostali sa až na Dvor divov. Bolo to námestie, kde sa zdržiavali tuláci z celého Paríža. Boli to ľudia všetkých národov. Bývali v ošarpaných domoch, zvieratá behali po ulici. A teraz v noci to všetko na Gringoirna pôsobilo strašidelne.
Tuláci ho zaviedli ku "kráľovi". Na sude sedel kráľ tulákov Krivý Šabliar-Cundrošík ovešaní kráľovskými odznakmi. Krivý Šabliar-Cundrošík Gringoirna riadne vyspovedal a potom nariadil aby ho popravili. Pierre sa ešte snažil vymotať z kaše, ale nedalo sa. Už mal povraz na krku, keď kráľ povedal, že mu dá ešte šancu podľa vtedajších zvyklostí. Daruje mu život, ak by si ho nejaká žena zobrala za muža. Ale z tuláčok nemala žiadna záujem. Gringoire si myslel, že mu už odzvonilo, keď sa zrazu objavila Esmeralda. Povedala tulákovi že si ho vezme. Symbolicky ich zosobášili. Gringoire si vydýchol. Esmeralda dovolila Pierrovi aby býval v jej dome. Dnes bol súd s Quasimodom, ktorého chytil veliteľ stráže Phoebus za obťažovanie Esmeraldy. Pretože aj Quasimodo aj sudca boli hluchý, súd prebiehal veľmi zaujímavo. Proces netrval veľmi dlho. Quasimodo bol odsúdený – hodinu mal byť krútený na pranieri na námestí de Gréve.

Na námestí sa zhromaždilo veľa ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na Quasimodov trest. Ten bol však ku všetkému ľahostajný. Ľudia naňho kričali, nadávali mu, hádzali po ňom odpadky. Quasimodo bol ľahostajný aj na pranieri. Nevšímal si nič okolo seba. Po hodnej chvíli mu však vyschlo v hrdle. Prosil divákov o trochu vody. Všetci sa však len smiali a zabávali sa na utrpení zvonára. Len Esmeralda sa nad ním zľutovala. Dala mu trochu vody. Quasimodo jej bol nesmierne vďačný. Claude Frollo sa zaľúbil do Esmeraldy. No cigánka mala rada kapitána Phoeba. Raz sa Phoebus a Esmeralda dohodli na schôdzke pri krčme. Keď boli v izbe, Esmeralda kapitánovi povedala o svojich citoch. Ten to chcel hneď využiť. Po chvíli rozprávania, Phoebus objal Esmeraldu. Vtedy zo svojej skrýše vybehol Claude Frollo prezlečený za mnícha a pichol nôž do Phoebovho chrbta. Esmeralda omdlela. Nočná hliadka našla kapitána obklopeného krvou. Esmeraldu obvinili z vraždy. Keď sa však na súde nechcela priznať, zaviedli ju do mučiarne. Keď jej na nohu nasadili španielsku čižmu, musela sa priznať. Súd jej oznámil trest smrti. Na námestí de Gréve bola už pripravená šibenica. Keď už bola cigánka zmierená s osudom a so slučkou na krku, objavil sa Quasimodo. Vytrhol Esmeraldu katovi z rúk a zaniesol ju do chrámu Matky Božej. Povedal jej, že ju zachránil preto, lebo mu podala vodu, keď si odpykával trest na pranieri. Quasimodo sa o cigánku staral niekoľko týždňov. Rozprával sa s ňou len zo začiatku, potom jej nosieval jedlo a vodu keď spala. Keď sa raz dívala z chrámu, zistila, že Phoebus žije. Poprosila Quasimoda, aby ho priviedol. Phoebus však nemal záujem sa s Esmeraldou stretnúť. Po niekoľkých týždňoch sa dav tulákov začal dobýjať do chrámu, aby vyslobodili Esmeraldu. Quasimodovi sa zo začiatku darilo chrániť chrám pred vstupom skupiny. Po čase tuláci doniesli rebrík a vstúpili dnu. Keď však otvorili komoru, kde bola Esmeralda ukrytá, nebol tam nikto. Po Esmeraldu predtým prišiel Pierre Gringoire a Claude Frollo, ktorý bol prezlečený za mnícha. Odviedli Esmeraldu preč zo starého mesta. Preplávali rieku. Na druhej strane sa jej mních odhalil. Zľakla sa, lebo poznala človeka, čo chcel zavraždiť Phoeba. Frollo jej dal "poslednú šancu". Mohla si vybrať – buď bude jeho alebo ju popravia. Esmeralda ho odmietla zo slovami, že nemôže mať rada vraha. Frollo bol sklamaný a nahnevaný a utekal naspäť do starého mesta udať Esmeraldu.
Esmeralda utekala, aby sa zachránila. Keď na chvíľu zastavila, počula ako na ňu nadáva nejaká žena. Bola to jej matka - Gudula. Bola veľmi šťastná, keď našla po 15.

rokoch svoju dcéru. Schovala Esmeraldu vo svojej izbe. O chvíľu prišiel k oknu aj Phoebus na čele kráľovského vojska. Gudule sa podarilo vojakov oklamať. Začali odchádzať. Vtom Esmeralda vyšla z úkrytu a zakričala na Phoeba. To sa jej stalo osudným. Vojaci to počuli a vrátili sa späť. Phoebus prikázal vysekať okno a zobrať obvinenú. Gudula neubránila svoju dcéru. Jej srdce to nevydržalo a zomrela.
Esmeralda bola popravená. Quasimodo už nemohol nič urobiť. Na popravu sa pozeral z chrámu. Keď sa Claude Frollo vrátil a pozrel na námestie de Gréve začal sa smiať. Vtedy Quasimoda prekonal žiaľ a ľútosť nad mladou cigánkou a nahnevaný udrel Frolla. Ten preletel cez zábradlie a zachytil sa na žľabe. Po chvíli sa žľab odtrhol a Frollo spadol na strechu domu a potom na zem. Bol mŕtvy. Quasimodo plakal: "Ach, všetko, čo som miloval..."










Kompozičná rovina

Kompozícia diela Chrám Matky Božej v Paríži.

Úvod:
Príbeh začína na námestí de Gréve v paláci, kde sa má hrať mystérium. Vystupujú tu tri hlavné postavy: Pierre Gringoire, Quasimodo a Esmeralda. Diváci v paláci si zvolia za pápeža bláznov Quasimoda. Zápletka:
Quasimodo sa pokúsi uniesť Esmeraldu. Phoebus ju zachráni a zatkne Quasimoda.

Zauzľovanie zápletky:
Esmeralda sa zaľúbi do Phoeba. Quasimodo si odpykáva trest na pranieri a cigánka mu podá vodu. Zvonár našiel druhú osobu ktorú má rád a je jej vďačný.
Esmeralda povie Phoebovi o svojich citoch. Claude Frollo sa pokúsi zavraždiť Phoeba a využije príležitosť, keď je sám s cigánkou. Len ho zraní, no Esmeralda je obvinená z vraždy. Esmeralda je odsúdená na trest smrti. Quasimodo ju oslobodí a stará sa o ňu v chráme. Cigánka poprosila zvonára, aby priviedol Phoeba. Ten však nemá záujem o stretnutie s Esmeraldou.
Skupina tulákov sa dobíja do chrámu, aby oslobodila Esmeraldu. Keď sa im podarí dostať dnu, zistia, že cigánka je preč. Frollo dá Esmeralde na výber – buď bude jeho alebo bude popravená. Esmeralda nechce žiť s vrahom. Uteká pred vojakmi a stretne sa po rokoch s matkou.

Rozuzlenie:
Matka schová Esmeraldu v izbe. Keď však Esmeralda počuje Phoebov hlas, vyjde z úkrytu a zakričí naňho. To sa jej stane osudným. Vojaci ju zajmú a je popravená.
Quasimodo je nahnevaný a keď sa pri Esmeraldinej poprave začne Frollo smiať, udrie ho. Frollo preletí zábradlie a zachytí sa na žľabe. Po chvíli žľab povolí a Claude Frollo padne na zem. Quasimodo stratil všetko, čo mal rád.

Záver:
Po dvoch rokoch našli v pivnici na popravisku Montfaucone dve kostry. Jedna bola kostra ženy a druhá kostra muža. Druhá kostra mala pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Chceli ju odtrhnúť od kostry ktorú objímal, ale rozpadol sa na prach. Metóda diela: Dielo je písané aj chronologickou aj retrospektívnou metódou. Príbeh je písaný chronologickou metódou, ale autor sa často vracia do minulosti. Napríklad, opisuje ako Claude Frollo adoptoval Quasimoda, ako študoval, opisuje Quasimodov život a pod.


Umelecké postupy: V tomto diele sú najviac zastúpené postupy opisný a rozprávací. Autor venuje veľkú časť diela práve opisom a charakteristikám. Veľkú časť opisov tvorí opis Paríža. Členenie textu:
Text je členený - horizontálne – dielo je rozdelené na 11 kníh a každá kniha na kapitoly
vertikálne – reč autora a reč postáv


Jazyková rovina:

Dielo je písané formou prózy, ale vyskytuje sa v ňom veľa umeleckých prostriedkov. Autor rád používa prirovnania, epitetá a metafory. Reč autora je zložitá, umelecky zafarbovaná a plná umeleckých obrazov. Reč postáv je jednoduchá, bez dlhých súvetí a básnických obrazov.

Napr.: "Už nemám srdce. Zjedli mi ho!"
"Odrazu sa rozplakala ako dieťa."
".. potom očervenela, akoby jej bol oheň vzbĺkol na lícach..."

Záver – celkový názor na dielo:

Dielo má zaujímavý príbeh s dobrou zápletkou. Autor sa však veľmi často venuje opisom okolia, názormi, osudmi, myšlienkami postáv a pod. Pocity, ktoré má príbeh vyvolať sa počas dlhých opisov strácajú. To spôsobuje pomalý spád deja a dielo stráca na pútavosti.