Svetozár Hurban Vajanský Suchá ratolesť

Rozbor diela Suchá ratolesť


Úvod:

Autor: Svetozár Hurban Vajanský
Vydané v roku: 19501976
Vydavateľstvo: ČŠM

S. H. Vajanský sa narodil v roku 1847. Patril medzi skupinu národovcov združených okolo časopisu Národné noviny. Skupina sa nazývala národniari a Vajanský bol ich hlavným predstaviteľom. V roku 1879 vydáva zbierku Tatry a more, ktorá udáva definitívny nástup realizmu. Teoretické zdôvodnenie tejto zmeny je v diele Kritické listy, ktoré napísal spolu so Škultétym. Medzi jeho tvorbu patrí poézia, próza, cestopisy a lit. veda.

Poézia – Tatry a more, Verše, Spod jarma.
Literárna veda – Kritické listy, State zo slovenskej literatúry, State zo svetovej literatúry.
Próza – Letiace tiene, Koreň a výhonky, Kotlín. Cestopisy – Sofia – Pleven,...



Ideovo – tematická rovina

Téma:
Zobrazenie života zemianskych rodín, ich problémy a vzájomné vzťahy. Problémy Maďarov a Slovákov.

Idea:
Autor sa zamýšľa nad tým, či zemania dokážu stáť na čele národa. Motívy:

Statické:
Prevažne úvahy jednotlivých postáv.

Dynamické:
Krátke prehovory postáv. Málo opisov a úvah. Čas:
Dej sa odohráva na konci 19. storočia. Prostredie:
Slovenská dedina v Rudopolí.





Charakteristika postáv:

Stano Rudopoľský:
Pochádza so starej zemianskej rodiny. Jeho starý otec nebol obľúbený, preto majú ľudia v dedine zmiešané pocity, keď sa vráti do starého kaštieľa. Postupne mení svoj názor na národ hlavne vďaka Tichému. Je vzdelaný – vyštudoval právo a vie maľovať.

Anna Belinská:
Rodina Vanovská ju zobrala k sebe a vychovávala ju. Je pekná a veľmi bystrá. Chodieva do knižnice Rudopoľského a rada číta. Bola sirota a preto je stále veľmi utiahnutá. Mária ju považuje za mladšiu sestru. Karol Vanovský:
Bohatý slovenský statkár. Spolu s manželkou Máriou vychovávajú Annu a starajú sa o vlastnú dcéru Lili. Po príchode Stana sa stanú rodinou, ktorú najradšej navštevuje. Mária Vanovská:
Je manželka bohatého statkára Karola Vanovského. Je mladá a vzdelaná. Má pochopenie pre Annu a má veľmi rada svoju dcéru Lili. Je pekná a stane sa modelom pre Stanove obrazy.

Albert Tichý:
Mladý inteligentný človek. Snažil sa o priazeň Anny. Učil Stana Rudopoľského o slovenskom národe, o poézii a viedli dlhé rozhovory. Je hrdý vlastenec, má rád slovenský národ a poéziu.

Adela Rybáryčková:
Je mladá vdova, ktorá má trochu výstredné správanie oproti iným ženám v okolí.

Veľmi si zakladá na mravnosti a od manželovej smrti nemala žiadny „románik“. Spočiatku odmieta Stana Rudopoľského, ale neskôr sa stanú manželia. Dej:
Príbeh začína u Vanovských. Anna je mladé dievča, ktorú vychovávajú Vanovskí po smrti jej rodičov. Bola sirota a to na nej nechalo stopy aj teraz. Je utiahnutá a Mária sa za to často hnevá. Pre Máriu je však ako mladšia sestra a rodina ju má rada. Anna chodieva do knižnice v starom kaštieli Rudopoľských, kde jej to dovolil sluha Ondrej Skala.
Stano Rudopoľský sa rozhodol vrátiť do Rudopolia po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadiť v kraji svojich predkov. Anna bola práve v knižnici, keď sem prišiel Stano. Ospravedlňovala sa, ale Stano bol rád že vidí osobu ako je ona. Stano postupne upravoval a zariaďoval svoj dom. Obyvatelia Rudopolia nevedeli, čo si myslieť o staro-novom obyvateľovi. Jeho starý otec tu bol veľmi nepopulárny človek a ľudia ho nemali radi. Po rokoch sa teraz vrátil jeho vnuk s tým istým menom.
Stano poznával okolie, ale postupne nebolo veľa ľudí, ktorí ho mali radi. Najčastejšie navštevoval dom Vanovských. Mária mala jeho sympatie. Tu sa spoznal s učiteľom Albertom Tichým a Annou. Albert bol učiteľom malej Lili. Rodičia a jediná sestra mu umreli. Snažil sa získať priazeň Anny. Ona ho mala rada a chcela mu nahradiť sestru.
Ondrej oznámil, že u nich bol posol z Hrušovníka. Doniesol list. Bola to vizitka Adely Rybáryčkovej – „Na Vodíne schôdzka okolitej society.“
Stano raz zašiel do krčmy Pod zlatým žaluďom. Tam si začal uvedomovať, že ľudia v Rudopolí sú rozdelení. Jedna časť sú Maďari a druhá Slováci. Po odchode z krčmy sa Stano stretol s Albertom Tichým. Albert si všimol, že Stano nechápe národný život. Rozhodne sa, že mu porozpráva o Slovákoch, o národe a o literatúre. Rozhovor trval až dlho do polnoci. Stano postupne získaval kladný názor na národ. Zo strany Tichého pôsobila naňho hlave jeho osobnosť. Albert mal silný charakter.
Anna s Albertom si sľúbili vernosť a zasnúbili sa. Mária sa trochu hnevala na Annu, že jej nič nenaznačila, hoci sa snažila byť jej blízkou priateľkou. V rodine Vanovských to bola dobrá správa. Radosť mal aj Karol, ktorý mal Annu veľmi rád.
Na Vodíne sa konal výlet. Zišli sa tam ľudia z Rudopolia a okolia. Bola tu aj Adela Rybáryčková. Bola to mladá energická žena. Po smrti svojho manžela žila aktívnym životom. Nechodila na kávové vizity a neklebetila, preto po čase stratila priazeň u miestnych žien. Viac sa obklopila mužskými spoločníkmi, ale vždy ostala v spomienkach na manžela.

Nemala žiadny milostný románik a zakladala si na mravných hodnotách, hoci žila dosť výstredne. Adela sa zoznámila so Stanom. Chcela ho spoznať, preto mu navrhla, že mu ukáže okolie. Stano získal na ňu záporný názor a dá sa povedať, že ju nenávidel. Pri priepasti sa veľmi vyklonila a Stano ju zachytil. Vtedy bol už veľmi rozčúlený. Adela sa mu zdala veľmi koketná a povedal si, že ho nedostane. V skutočnosti naňho zapôsobila. Pri tomto výlete sa stretli obe skupiny – Maďari aj Slováci. Medzi Stanom a Svatnayom bolo niekoľko ostrých výmen názorov. Žúrik rozširoval klebety po Rudopolí a očierňoval učiteľa Tichého aj Stana. Anna strácala zrak. Mala už poruchu zraku od malička a nepripisovala tomu veľký význam, až do teraz. Začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi. Chcela aby na ňu zabudol a žil šťastne. Raz prišla s plačom za Máriou a hovorila jej o Albertovi. Chcela, aby mu Mária odkázala, že ho Anna nenávidí, aby na ňu zabudol a že ho celý čas klamala. Mária nevedela, čo sa robí a začala sa hnevať. Myslela si, že Anna sa chcela iba pobaviť a že je koketná. Obviňovala ju, že chce zvádzať jej muža Karola. Anna bola veľmi nešťastná. Mária sa hnevala. Stano Rudopoľský bol práve v izbe, ale Mária Annu neupozornila. Stano bol veľmi zarazený z Anniných slov. Albert sľúbil Anne, že týždeň nepríde do ich domu. Mal Annu veľmi rád a chcel ju aspoň vidieť. Povedal si že pôjde len okolo záhrady. Anna tam sedela už skoro ráno. Povedala Albertovi, že ho nemá rada, aby zabudol a žil bez nej. Albert nechápal, čo sa stalo. Hoci ho ovládol hnev, stále mal Annu veľmi rád. Odišiel. Chcel niekde utiecť a hľadal útechu. Stano Rudopoľský však nebol doma. Anna povedala, že slepne. Keď sa Karol vrátil domov, bol veľmi nešťastný. Doktor tvrdil, že sa to nedá liečiť. Stano Rudopoľský nemohol zabudnúť na Adelu. Vydal sa za ňou do Hrušovníka. V dome stretol jej matku, ktorá bola príjemne prekvapená jeho návštevou. Adela o ňom hovorila veľa pekného. Starenka ho odprevadila cez sad a Stano išiel naproti Adele, ktorá bola práve na prechádzke na Kýčeri.
Keď vyšiel na kopec, zbadal Adelynu postavu. Hneď si uvedomil, že ju miluje. Bola priateľkou Márie a dobre vychádzala s Vanovskými. To sa mu veľmi páčilo.
Našiel odvahu a povedal jej o svojej láske. „Nie som nováčik!“ odpovedala Adela a celá sa červenala. „Preto, že som sama v pustej hôrke, bezvládna, slabá žena, preto si dovoľujete takýto výpad? Potomok Sudova, čo zabíjal z Vodína Moravčíkov! Rytier – umelec – kárateľ Svatnayových prechmatov!“ Stano si uvedomil, že jeho vyznanie nebude vyslyšané.

Adela nechcela aby bola pre Stana „ľahkým cieľom“. „.. nespravodlivý je úsudok ľudí! Vy staviate na tom úsudku a chcete smelým začiahnutím ruky dosiahnuť ovocie, ktoré váš vrtoch považuje za želateľné. Hej, rozpustilá vdova, jazdí, fajčí, hrá karty! To je vietor, to je lacná cena pre naše panské chúťky.“ Adela hovorila chvíľu takýmto vyčítavým hlasom. Stano prosil o odpustenie. „Odpustila som vám v tom okamihu, v ktorom ste sa prehrešili. A teraz je medzi nami jasno.“ Adela cítila sladkosť svojho víťazstva.
Večera Adely, jej matky a Stana nebola veľmi veselá. Rozprávala hlavne matka, ktorá hovorila o sláve svojho nebohého muža. Adela hrala na piane slovenské piesne.
Stano prehodil niečo o Anne. Adela sa opäť nahnevala. „A to mi až teraz hovoríte? Ajhľa, i tu egoizmus!“
Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Okrem Anny tieto básne nikto nevidel. Stano nemal odvahu ísť k Vanovským. Maľoval a čítal básne. Čím viac pracoval, tým viac mu unikal okolitý svet. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie. „On je umelcom – nie ja, vzdychol, dočítajúc večer poslednú stranu. Nad takéhoto človeka sa vynáša Svatnay!“
Stano zašiel k Vanoským. Karol sa veľmi potešil po rozhovore s ním. Stano sa konečne pridal k Slovákom. „Karol sa usmial. Prvý raz počul od Stana takéto slová. Teda Stano cíti s nami! Nebolo pochybnosti, Rudopoľský je náš!“
Stano dokončil obraz Grizeldy. Jej tvár sa len málo podobala Máriinej. Stano sa obrátil ku Karolovi. Pýril sa keď hovoril o Adele. Priatelia dlho hovorili. Spomínali na študentské časy. Stretnutie trvalo až do jedenástej.
Cestou domov stretol Stano Žúrika. Ten sa mu chcel vyhnúť, ale Stano naňho zakričal už z diaľky. Chcel sa s ním udobriť a získať ho na svoju stranu, pozval ho na pohár vína. Pripravovali sa voľby. Svatnay sa snažil podplatiť Žúrika, aby sa pridal na jeho stranu. Žúrik odmietol. „Keby ste mi dávali milión, áno milión, pán Svatnay, ja ho hodím k vašim nohám!“ Žúrik zašiel do krčmy Pod zlatým žaluďom. „Pomyslite si len, Svatnay sa opovážil robiť ponuku, aby som zradil národ!“ Žúrik sa rozhodol kandidovať Karola Vanovského. Svatnay však odložil voľby o dva týždne neskôr. Zatiaľ si získaval voličov na svoju stranu. Niektorých podplatil, no niektorých aj vydieral. Veľa ľudí sa nechalo zastrašiť alebo podplatiť a predpoklady na víťazstvo Karola sa znížili.
Anna oslepla. Dvere sa otvorili a počula len kroky. Hneď ich spoznala. Bol to Albert.

Ráno sa vrátil a od Stana sa dozvedel, čo je s Annou. „Ty si ma odmietla pre svoj neduh! Oh, to ma bolí! Ty si moja, zakiaľ nevyhasne posledná iskierka z týchto drahých pŕs. Anna moja!“
Anna sa nesmierne potešila, že Albert prišiel. „Nie, Albert, som rada, že si prišiel, rada, že ti môžem z tej duše rozpovedať všetku svoju tieseň. Naše svety sa rozišli. Tvoj svet je denné svetlo – môj tma. Tie sa nezídu. Nás rozdelil sám Boh!“ Albert nechcel Annu opustiť, teraz keď potrebuje niekoho blízkeho. Rozhodol sa ostať pri nej.
Stano sa v krčme ostro pohádal so Svatnayom. Spor sa rozhodli vyriešiť v súboji tvárou v tvár. Postavili sa oproti sebe. Stano videl, že zbraň mieri na jeho tvár. Stano pocítil ostrý úder do hrude. Svatnay sa potešil. Stano však z posledných síl namieril a vypálil. Guľka zasiahla Svatnayovu lopatku. Stanu už svoj výstrel nepočul. V bezvedomí padol na zem. K ranenému Stanovi pribehol Jeronimus Kráľ. „Žije?“, opýtal sa lekára. Starec začal Svatnaya nenávidieť. K Stanovi pribehol aj verný sluha Ondrej Skala.
Konali sa voľby. Zvíťazil Pelmány. Vanovského voliči boli sklamaní, nahnevaní, niektorí aj zúriví. „Musíme byť trpezliví, pán majster. Naša pravda zvíťazí!“
V dome Vanovských prežívali ťažké chvíle. Annina srdcová choroba sa zhoršovala. Po niekoľkých dňoch zomrela. Stano sa postupne uzdravoval. Myslel na Adelu, na Svatnaya, na súboj. Adela sa oňho starala celý čas a tým sa ich láska ešte viac otužila. Keď sa uzdravil, odišiel do Hrušovníka a požiadal Adelu o ruku. O mesiac boli manželia.