Tematicky ich možno rozdeliť na 3 časti:
1. Drámy s tematikou Veľkej Moravy a slovensko-uhorských dejín – Bitka pri Rozhanovciach
2. Hry zo srbských a chorvátskych dejín – Stroskotanie Srbska, Chorvátska Helena
3. Drámy z rusko-poľských dejín – cyklus deviatich drám - Lžedimitriady čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku

Najznámejšia je jeho veselohra Najdúch, kde zobrazuje komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou. Na pozadí sporu o nemanželské dieťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej kritizuje mravný úpadok zemianstva. Dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. Panstvo od pohromy zachráni farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, ktoré napokon predsa jako „najdúch“ ostane Gejzovi. Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho, ktoré chce Kobozy vyhrať (ale na podplatenie voličov nemá peniaze). Pretože potrebuje peniaze usiluje sa o ruku bohatej Ľudmily. Tá ho odmieta a dá prednosť Jablonkaymu, ktorý dobre zamýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Kobozy vyjde na posmech.


Ján Palárik

Vo svojich veselohrách Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch reagoval na aktuálnu situáciu v národnom živote. Zaoberá sa myšlienkou prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu a slobodný rozvoj. Vysmieva sa v nich odrodilstvu, mamonárstvu a karierizmu. Sú to všetko komédie omylov. Komika v nich pramení zo slovných skomolenín, ale najmä zo zámeny osôb, z preoblečení , nedorozumení, inkognít. Situácie vyplývajúce z týchto omylov nie sú iba zábavne, ale aj poučné. Veselohrou Inkognito nadviazal na kocúrkovskú tematiku Jána Chalupku. Namiesto priepasti medzi predstaviteľmi vlasteneckej inteligencie a odrodilými malomešťanmi dochádza u Palárika k ich zbližovaniu. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Jadrom zápletky, ktorá je osnovaná na zámene osôb, je úsilie získať túto vrstvu pre národné ciele.
Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín majú sa stať objektom špekulácií radného pána Potomského, ktorý chce oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do Kocúrkova inkognito preoblečený za kosca, aby spoznal svoju verenicu. Everlín, nespoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce pansláva básnika. Súčasne prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítajú meno Jelenfy. Zámena mien vyvolá komické scény, v ktorých sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Potomskovci dostanú košom a Jelenský s Evou pripravia pre koscov veselicu.