Národne uvedomelú slovenskú inteligenciu predstavuje učiteľ Orieška a jeho dcéra Miluša, vzdelaná, inteligentná, ktorá má veľký vplyv na grófku. Mladý barón predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu, grófka Hrabovská liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti. Idea zámeny osôb nemala viesť k zrušeniu spoločenskej nerovnosti, ale k prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom. Palárik využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa stali jeho hry blízke širokému okruhu divákov.


Jozef Gregor-Tajovský

Pre jeho divadelné hry je príznačné sociálne videnie skutočnosti. Najhranejšie hry sú veselohry Ženský zákon a Statky-zmätky.

Ženský zákon – štvordejstvová hra, jej konflikt je motivovaný sociálne, kde závažnú úlohu hrajú rodinné záujmy a rozdielne charaktery postáv. Autor ukázal, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
Rodičia budúcich mladomanželov Miška Maleckého a Aničky Javorovej sa dostanú do sporu pre otázku, u koho budú bývať – ide im o pracovnú silu. Lásku Miška a Aničky rušia vonkajšie okolnosti (odchod Miška na vojnu, intrigy Dory Kalinovej – klebetnica) i vnútorné (ženská tvrdohlavosť, samoľúbosť, intrigy, sebeckosť, klebety), ktoré nazval rozvážny Miškov otec Jano Malecký „ženským zákonom“. Tento zákon v hre stelesňujú matky Mara Malecká (citovo exaltovaná žena, ochotná pre bohatstvo obetovať i synovo šťastie) a Zuza Javorová (statočná, sebavedomá, pevná a tvrdá žena). Zvíťazí zdravý rozum Jana Maleckého, predstaviteľa ľudovej múdrosti a morálky, vie sa dobrým, hlboko ľudským slovom, a keď treba aj energickým postojom povzniesť nad malichernosti a mamonárstvo dedinského prostredia a šťastne vyrieši vzťah zaľúbencov. Záver hry je zmierlivý, pretože zvíťazila láska mladých ľudí.
Autor charakterizuje postavy dialógom, využíva ľudovú, hovorovú reč. Ženské postavy sú individualizované, ich jedinečné repliky sú majstrovsky zostavené a čerpajú zo stredoslovenského jazykového prostredia.

Statky-zmätky – jeho najlepšia hra, ide o päťdejstvovú drámu, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine. Ukázal v nej, ako honba za majetkom ovláda ľudí a spôsobuje rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach.
Majetok opantal myslenie a konanie skupáňa, bohatého gazdu Ondreja Palčíka a jeho ženy Mary. Sú bohatí, ale bezdetní. Svoje majetkové pomery chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov. Nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného a oženili ho so Zuzkou Kamenskovou. Ľavkovci s tým súhlasia, keď im Palčík sľúbi, že mladých príjme za svojich a po smrti poručí majetok.