Vautrin šiel cestou otvorené-
ho zločinu.
pani Vauquerová-majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná
gróf de Restaud-manžel Anastasie-človek povrchných citov, ktoré sú blízke, uhladené a
falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil
pán de Nucigen-manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti

Umelecké prostriedky :
- detailné opisy prostredia ako súčasť deja
- symbolika : postavy predstavujú ľudské vlastnosti
poschodia symbolizujú spoločenskú hierarchiu
- kontrasty
- mnoho postáv, postavy prechádzajú z jedného diela do druhého


Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po 7 rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit.
„Lásku, sklamanú smrťou, preniesol na dcéry.“
Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov.
„Goriot vyvýšil dcéry medzi anjelov, no rozhodne nad sebaúbožiaka. Miloval aj bolesť, čo mu neraz zapríčinili.“
Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej.
„Uchýlil sa do penziónu zo zúfalstva, ktoré sa ho zmocnilo, keď videl, že manželia oboch dcér nedovolili, aby ho vzali k sebe, ale nesmeli ani prijímať verejne jeho návštevy.“
V penzióne žil s ďalšími 18 spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer.
„A Delphine milovala Rastignaca tak, ako by bol Vantalos miloval anjela, ktorý by mu prišiel zahnať hlad alebo uhasiť smäd vyschnutého hrdla.“
Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na 12 000 frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt.