Nenašiel sa nikto, kto by ho podporil.
Neskôr ide Bartolomej navštíviť svoju priateľku v Bratislave. Donesie jej tzv." kytičku z obecných veľkokultúr". Bartolomej si myslel, že " kytička " bude voniať, ale nevobňala : " Nalieham: Pravda, pekne voňajú? Priateľka odpovie: Nevoňajú. Vy to neviete? Už pekných pár rokov nevoňajú. " Bartolomejovi sa začína vyjasňovať, prečo má inú mienku. " Fakt je,že nevonia. Nuž ale celá naša ideová organizácia predpokladá, očakáva, verí, že vonia, že musí voňať. "
Aj keby bolo dielo, román zlý, bol by vlastne dobrý. Boleráz sa ale bojí protestovať.Bola ďalšia schôdza, ale Boleráz opäť iba súhlasil. Po skončení sa znechutene vybral za svojou kamarátkou. Mataj sa chcel s ním rozprávať, ale Boleráz nie. Došli až ku Bolerázovej kamarátke a Mataj s ním. Diskutovali medzi sebou a Bolerázovej kamarátky si nevšímali. Bola už na to zvyknutá. Mataj s Bolerázom unej prespia. Boleráz ráno vyskočí z okna a Mataj za ním. Nikomu sa nič nestane. Boleráz sa vyšplhá na konštrukciu lešenia a vykrikuje svoje názory na celé námestie. O niečo neskôr prídu hasiči. Druhé ráno sa prebudí v blázninci. V ten deň je schôdza. Príde pre neho auto a odvezie ho na schôdzu. Uprostred schôdze príde generál a vyhlási Boleráza za hrdinu a Mataja za predstaviteľa zla. Vonku sa zhromaždila mládež, začala páliť figuríny a pokúšala sa dostať do vnútra budovy. Všetci účastníci sa presunuli na strechu, kde ich čakal vrtuľník. Mataj s Bolerázom chceli skočiť zo strechy,
ale nemali odvahu. Bolo zlé počasie. Pilot varoval, že by nemali vzlietnuť, ale leteli. Dej končí tým, že havarovali v silnej búrke.