Dominik Tatarka Démon súhlasu
V tejto novele píše Tatarka, ako Bartolomej Boleráz o nespravodlivom konaní v tzv." centrálnej ideovej organizácii " a vôbec v celom štáte. Kritizuje vtedajší socializmus. Bartolomej Boleráz nechcel súhlasiť s tými dielami, ktoré neboli pekné, správne, ale aj napriek tomu súhlasil: " Zasa sme len súhlasili. Keď na to príde, odsúhlasíme aj svoju smrť."
Veril, že si z neho spravili figúrku, s ktorou mohli manipulovať: " Figúrka je človek, ktorý v mene svojho presvedčenia súhlasí s tým, že ho povyšujú na miesto, na ktoré nestačí. Figúrka je úloha, ktorú človek hrá, ktorú iba hrá, zle hrá. Figúrka je úloha, v ktorej človek hrá, že za nič nemôže, že tamhore vyššie sú činitelia, ktorí za neho myslia, rečnia, plánujú, za neho rozhodujú, za neho nesú zodpovednosť."
Dej začína tým, že spisovateľ Bartolomej Boleráz, činiteľ Valizlosť Mataj a pilot havarujú s
vrtuľníkom. Z hlavy im vypadli mozgy a zriadenec Vzdušných ciest im ich dal späť :" Zriadenec Vzdušných ciest zobral lopatu, s patričnou úctou, ako k mŕtvym, pozhŕňal hmotu našich mozgov a celom mechanicky nám z nej trochu kydol do otvorených hláv. Mne nadelil väčšinu mozgu Valizlosťa Mataja. Takýto prídel mi bol proti srsti, ale neprotestoval som ani tentoraz."
Zakrútili ich do národných farieb a hlavný maršal nad nimi povedal: "Súdruhovia , bojovníci, smelí orli myšlienky, my tuná pred tvárou ľudu vám sľubujeme, že váš spoločný odkaz splníme." Bartolomej Boleráz po smrti protestuje :" Takéto dačo, takáto lož, lož bez hraníc, skvapalnená vo fráze preberie i mŕtveho. I mňa prebrala. Vstal som a s naliehavosťou kladiem vám živým otázku: Akýže je náš odkaz? Chceli sme my vôbec dačo odkazovať? A komu? A čo? Akýže náš odkaz chce splniť? Azda tú nejasnú odozvu cudzích myšlienok, ktoré sme opakovali? "
Vtedy spisovateľ, predtým učiteľ, Bartolomej Boleráz začína rozprávať o svojom živote pred smrťou. Hlavný maršal centálnej ideovej organizácie si pozval ich členov na zjazdovú predporadu ( v tejto skupine je aj Boleráz ). Boleráz najskôr nechcel ísť, ale išiel. Vo vrtulníku sa viezol s inžinierom Matajom do Bratislavy. Cestou sa rozpráva s Matajom a on s ním súhlasí. Avšak jeho súhlas s Bolerázom je len súkromným súhlasom.
Cez zasadania, keď rokujú o schválení kníh sa Bartolomejov súčasník Mataj mení na jeho
nadriadeného, len čo niesú na zasadaní, sú už z nich priatelia. Boleráz vystúpil proti navrhovanej veci. Nikto ho ale nepodporil. Proti nemu vystúpil Mataj. Bartolomej
nemal úspech.
Nenašiel sa nikto, kto by ho podporil.
Neskôr ide Bartolomej navštíviť svoju priateľku v Bratislave. Donesie jej tzv." kytičku z obecných veľkokultúr". Bartolomej si myslel, že " kytička " bude voniať, ale nevobňala : " Nalieham: Pravda, pekne voňajú? Priateľka odpovie: Nevoňajú. Vy to neviete? Už pekných pár rokov nevoňajú. " Bartolomejovi sa začína vyjasňovať, prečo má inú mienku. " Fakt je,že nevonia. Nuž ale celá naša ideová organizácia predpokladá, očakáva, verí, že vonia, že musí voňať. "
Aj keby bolo dielo, román zlý, bol by vlastne dobrý. Boleráz sa ale bojí protestovať.Bola ďalšia schôdza, ale Boleráz opäť iba súhlasil. Po skončení sa znechutene vybral za svojou kamarátkou. Mataj sa chcel s ním rozprávať, ale Boleráz nie. Došli až ku Bolerázovej kamarátke a Mataj s ním. Diskutovali medzi sebou a Bolerázovej kamarátky si nevšímali. Bola už na to zvyknutá. Mataj s Bolerázom unej prespia. Boleráz ráno vyskočí z okna a Mataj za ním. Nikomu sa nič nestane. Boleráz sa vyšplhá na konštrukciu lešenia a vykrikuje svoje názory na celé námestie. O niečo neskôr prídu hasiči. Druhé ráno sa prebudí v blázninci. V ten deň je schôdza. Príde pre neho auto a odvezie ho na schôdzu. Uprostred schôdze príde generál a vyhlási Boleráza za hrdinu a Mataja za predstaviteľa zla. Vonku sa zhromaždila mládež, začala páliť figuríny a pokúšala sa dostať do vnútra budovy. Všetci účastníci sa presunuli na strechu, kde ich čakal vrtuľník. Mataj s Bolerázom chceli skočiť zo strechy,
ale nemali odvahu. Bolo zlé počasie. Pilot varoval, že by nemali vzlietnuť, ale leteli. Dej končí tým, že havarovali v silnej búrke.
|