Švejk si nestihol odsedieť ani celý trest a už sa sťahovali do Mostu nad Litavou nazývaného tiež Kyrályhyda. Švejk dostal funkciu obsluhovača telefónu v Lukášovej kancelárii. Hneď ho však čakala ďalšia. Lukášovi padla na predstavení do oka jedna panička. Švejk teda dostal za úlohu dopraviť tejto paničke jeden lístok. Na ceste sa stretol so sáperom Vodičkom, ktorý nenávidel Maďarov, a kde len mohol, vyvolával s nimi konflikty. Švejk sa mu natoľko zapáčil, že sa vybral s ním. Mal však aj o dôvod naviac, keď sa dozvedel, že manžel paničky je Maďar. Vravel: „Ak by robil pánko dáke problémy, ja sa oňho postarám.“ Odovzdanie správy však nedopadlo podľa Lukášových predstáv. List dostal do rúk jej manžel. Ktorý sa veľmi rozzúril a ukľudniť ho musel až sáper Vodička ranou do nosa. Na ulici sa začala veľká bitka, do ktorej sa priplietli aj ďalší Česi. Táto roztržka mala veľkú publicitu a mnohí novinári poukazovali na skutočnosť, že Česi chcú rozpad Rakúsko – Uhorska. Na polícii sa plukovník Schroder dozvedel o lístku, a aby Švejk ochránil seba a hlavne svojho pána, zjedol ho. Nadporučík Lukáš a jeho sluha Švejk sa vrátili k svojím povinnostiam, no onedlho Lukáš dostal rozkaz o odchode do boja.

• III.diel (Slavný výprask)
Švejk spolu s nadporučíkom Lukášom odchádza do vojny. Na front ich poslal chamtivý a hlavne rozzúrený plukovník, ktorému Švejk, pre nadporučíka Lukáša ukradol psa. Celú cestu naprieč Maďarskom Švejk strávil v štábnom vagóne. Už nie však ako sluha nadporučíka Lukáša, ale ako „bataliónsordonanc“, ako spojka roty. Bol povýšený na túto funkciu aj napriek tomu, že každý pokladal Švejka za úplného a neschopného idiota. Ale v podstate to platilo v celej armáde, pretože aj Hašek poznamenal, že čím väčší hlupák, tým vyššia funkcia. Na front išli realisticky zmýšľajúci vojaci, ktorí vedeli čo ich čaká a nemali chuť zomrieť za cisára. Takto zmýšľali aj niektorí poddôstojníci ako nadporučík Lukáš alebo jednoročný dobrovoľník Marek. Na druhej strane však na front išli aj karieristi, ktorí bezhranične verili cisárovi a považovali vojnu za svätú ako poručík Dub a kadet Biegler. Išli tiež aj dôstojníci a poddôstojníci, ktorí len rozmýšľali ako na vojne zbohatnúť a čo najviac zarobiť. Ako účtovník práporu Vaněk.
O hlúposti a neschopnosti prestárleho velenia armády hovorí i situácia na nádraží v Budapešti, kde čakalo na vojakov vo vlaku nemilé prekvapenie, keď namiesto sľúbeného jedla – uherského salámu, dostal každý z vojakov dve pohľadnice.