Onedlho sa mu však opäť zjavili čierne kavky a spomenul si na matku. „Vidí Paľo, že tvár materi padla na drevo a skrvavila sa tam,...“ Cíti, že môže zomrieť, len keď sa očistí od hriechov a dosiahne odpustenie tých, ktorým ublížil. Zuza, dcéra bohatých rodičov. Za Paľa sa vydala z veľkej lásky aj proti ich vôli. Jej rodina sa s ňou nikdy nezmierila. Kvôli Paľovi sa rozhodla vzdať majetku svojej rodiny, nechcela však celý svoj život prežiť v biede. Chce ukázať, že aj z ničoho sa dá pracovitosťou získať majetok. Aj napriek výsmechu sa rozhodla ísť slúžiť a ťažko robila na dom. Je presvedčená, že keď človek robí na svojom, nikdy nerobí priveľa. Paľovi vyčíta jeho podľa nej slabý vzťah k robote, nerada ho vidí v nečinnosti a neverí, že je naozaj chorý. Paľo je zo záhaľčivého rodu, zato vyšli aj jeho rodičia na mizinu. Rád si poleží do bieleho dňa, rád záhaľku- ľa , aj teraz chcel vari celý deň ležať, že ho trochu v boku kole. Má ho rada, ale mrzí ju, že je taký, aký je. Nechce ľahší život pre seba, chce len, aby mal ich syn lepšie podmienky, než majú oni. Na lásku podľa nej v biede a popri ťažkej robote niet miesta. Nemala rada svoju svokru, lebo nesúhlasila, aby si ju Paľo vzal. Zakazovala Paľovi pomáhať matke, lebo ani ona sa nestarala o neho a nepomohla ani pri stavbe domu. Nazývala ju starou bosorkou.
Zuza uverí, že Paľo je naozaj vážne chorý až veľmi neskoro. Pociťuje ľútosť nad tým, že ju nechá samotnú, ale dospeje k poznaniu, že sa naozaj neoplatí vydať proti vôli rodičov. „Rodič len dobre chce svojmu dieťaťu.“





Problémy a konflikty



Autorka v poviedke podáva analýzu človeka i analýzu doby. Analýza človeka je v popredí, ale nie je izolovaná od sociálnych podmienok, v ktorých postavy žijú. Timrava zobrazila zložitým spôsobom lásku dvoch ľudí, ktorá nemá idylický koniec. Ľúbostný cit týchto postáv nie je trváci, jeho intenzita postupne mizne a v manželstve sa temer úplne stráca. Musia ju nahradiť spoločné rodinné, hospodárske a mravné záujmy manželov.
Paľo sa oženil z lásky, ale rodičia nedali žene nijaké veno a rodina žila v chudobe. Vysnívané šťastie sa napokon rozplynulo. Rozladenie medzi manželmi sa stále prehlbuje, najmä keď muž ochorie. Žena neverí, že je skutočne chorý, upodozrieva ho, že sa len pretvaruje, lebo sa mu nechce robiť a starať o živobytie. Ale i Ročko nedôveruje svojej žene. Upodozrieva ju, že si želá jeho smrť, aby sa mohla opäť vydať. Ročkova žena napokon uvidela, že muž je naozaj chorý a ona pri ňom zostáva nie z lásky, ale z ľudskej povinnosti.