Obsah diela

V poviedke Ťapákovci sú v strede pozornosti spoločenské zmeny slovenskej dediny. Stará dedina, v ktorej boli pekné „staré mravy, originálnosť“, sa už definitívne rozpadáva. Rozpory dedinského života sa vyostrujú. Autorka priamo omráči úvodným obrazom zaostalosti dediny. Jej obyvatelia nechcú robiť nič iné a inokedy, než ako tomu bolo zvykom od vekov. „Nedvižnosť“ týchto ľudí sa stala symbolom.

Bola jar. Celá príroda sa prebúdzala k životu. Ľudia sa pripravovali na jarné práce, šťastní, že sa konečne dostanú na čerstvý vzduch. U Ťapákovcov však chlapi postávali na dvore a nemohli sa dohodnúť, či majú začať orať hneď, alebo čakať do piatku, keď sa u nich zvyčajne začínajú jarné práce. Ťapákovci sú konzervatívnou, zaostalou a málovravnou rodinou. „Ťapákovci len na dvadsiate slovo odpovedajú. Jazyk nedvižný, zle ho pohnúť- najmä pre daromnicu.. U Ťapákov nie je v obyčaji odpovedať na každú reč.“ Sú pomalý a lenivý. „Všetci sú ako oparený v tom povetrí, zaspatí duchom, nemajú krvi v sebe, iba cmar...“ V jednej izbe žijú šestnásti- štyria bratia s rodinami, jeden, ktorý sa ešte neoženil a sestra Anča, ktorá sa nevydala, pretože nemôže chodiť.
Z Ťapákovskej rodiny sa vymykajú len dve postavy: žena najstaršieho z bratov Iľa- kráľovná a Anča- mrzáčka, ktorú prezývajú zmija. Iľa nesúhlasí so zaužívaným poriadkom, ktorého sa Ťapákovci pridŕžajú a odkedy bola na školení v Sobote chcela by v rodine rozkazovať. Chcela, aby postavili ešte jeden dom. Jediný kto jej odpovedal však bola Anča- mrzáčka. „Tu po dvadsaťdva ľudí bývalo, teraz nás je len šestnásť, a už je ti tesno!“ Keď sa potom starala, prečo nezačali s orbou, zasa jej odpovedala len Anča. Keď Iľa u nich nepochodila, šla sa vyhrážať Paľovi, svojmu mužovi, že buď postaví dom, alebo ona odíde. Keď však jej slová nenašli u neho žiadnu odozvu, rozhodla sa, že odíde slúžiť k pani rechtorke. Paľo bol práve kupovať ovce, a tak každý deň vyčkávala, kedy sa vráti. On však len bez záujmu prešiel okolo. Stále čakala, že pre ňu príde, no nič sa nedialo. Prišiel až po niekoľkých dňoch, keď ho vyhnala Anča. O pár dní jej prišla pozvánka k notárovi, ktorý jej prikázal, aby zo služby odišla. Vrátila sa k Paľovi a na jej naliehanie sa oddelili od bratov a postavili si dom. Všetci boli spokojní.

Iľa mala nový dom a Ťapákovci boli radi, že sa jej zbavili a nikto ich už nenúti zanechať ich staré zvyky.

Charakteristika postáv

Iľa- kráľovná, žena najstaršieho z bratov- Paľa. Je jediná, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny. Hnevá ju nerozhodnosť jej muža. Medzi ňou, mužom a ostatnými príslušníkmi rodiny dochádza k mnohým nedorozumeniam. Pre jej večnú nespokojnosť ju u Ťapákovcov prezývali kráľovná. Odpoveďou na jej sťažnosti bolo vždy to isté. Odjakživa je to tak a netreba to meniť. Bola vzdelanejšia ako ostatní v rodine, pretože bola dva mesiace na školení v Sobote, kde sa vyučila za pôrodnú babicu. Vďaka tomu sa nad ostatných vyvyšovala a často sa hádavala s Ančou, pretože ostatní si ju vôbec nevšímali. „Nič sa jej odvtedy nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákov zakorenené.“ Keď zistila, že u nikoho v rodine nepochodí, hľadala oporu aspoň vo svojom mužovi. Ten sa jej však tiež nezastal, a tak mu dala na výber. „Tak si voľ: alebo dom postavíte a oddelíš sa, alebo ja odídem!“ Vyhrážky však nepomohli. „Prídeš naspäť!“ povie Paľo vždy spokojný. „Už si raz odišla odo mňa, a prišla si naspäť, lebo sa ti u bratov, u Jablonckov tobôž nepáči!“ U bratov sa jej naozaj nepáčilo, lebo boli taktiež nevzdelaní a ich dom bol ako chliev. Kým bol Paľo preč z domu, odišla slúžiť k rechtorke. Celé dni vyčkávala, aby videla ako sa Paľo zatvári, keď sa to dozvie. Keď jej oznámili, že sa už vracia, povedala: „To je môj muž!“ vpadne do rozhovoru Iľa. „Ja nie som viac jeho ženou.“ Tešila sa, že Paľo dostane príučku. Jeho sa to však veľmi nedotklo. „Počul všetko, čo Iľa vravela, ale tvár mu je tá čo bola: pokojná, čierna, zarastená.“ Márne celé dni čakala, že si Paľo pre ňu príde. „No Paľo nejde.. Iľa zvesí hlavu a slzy zas zalejú jej tvár. (18) Jej snaha a vytrvalosť v boji o kultúrnejší život bola nakoniec naplnená. Paľo sa odhodlal opustiť rodinu a jej zaužívané tradície.

Anča- mrzáčka, prezývaná zmija nemôže chodiť už od detstva. Kvôli svojej chorobe sa nemohla vydať. Odlišuje sa síce od Ťapákovcov svojím talentom- vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si často vybíjala na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome a zmeniť zaužívané ťapákovské zvyky. „Choď si do Jablonckov rozkazovať! Ty si tu nie pani!“ Napriek svojim zlým vlastnostiam však mala rada svojich bratov a zastávala sa ich pred Iľou.

„Čože by si ty mojim bratom nadávala! A keď sa ti nepáči, načo si šla za Paľa?“ Aj napriek tomu sa však dostala do konfliktu so svojím najmladším bratom- Mišom, ktorému bránila vziať si Katu a chcela ho poslať na vojnu. Vie, že ju Mišo za to nenávidí a je jej ho ľúto, keď vidí ako sa trápi. „Ako mi je ľúto toho Miša; ale či môžeme takú rozvírenicu do domu pripustiť?“ Najväčší smútok jej však spôsobuje jej vlastné nešťastie. Zarába si vyšívaním na svadby, vie však, že ona sa nikdy nevydá. Miluje Jana Fuzáka, s ktorým sa priatelila v detstve, aj keď jej láska nikdy nebude opätovaná. „Ona nevie, čo je to vydať sa a byť ľúbenou. Kto by i chcel mrzáčku? „Rozpaprčená je na celý svet. Oči jej horia. Lebo ona mala byť ženou Janovou, no jej zničili zdravie, mladosť- všetko.“ Patrí k najtragickejším Timraviným postavám. Jej charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou. Je veľmi citlivá, ale jej osobné nešťastie ju robí veľmi zádrapčivou a hašterivou. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre iné nevesty a bolesť z radosti iných. Problémy a konflikty

Základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej nerozhodného muža. Ide teda o konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva jednoznačne v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine. Problémová je i postava Anče- zmije, ktorá je poznačená vnútornou protirečivosťou ( nežná, ale zároveň pod vplyvom osobného nešťastia drsná ). Táto postava sa musí vyrovnať s problémom, ktorý tvoria jej sny a túžby na jednej strane a krutá realita na strane druhej. Iľa sa odpúta od Paľa a jeho zaostalej, konzervatívnej rodiny a rozhodne sa konať. Paľa tým postaví pred úlohu rozhodnúť sa medzi ňou a modernejším spôsobom života, alebo návratom k hlivejúcim príbuzným.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Božena Slančíková Timrava Ťapákovci