Čo sa krásy týka, jeho matka vraví, „že takého čeľadníka nebolo iba ak medzi pánmi ako on; a hoci slečnu bol by dostal za ženu, ak by sa o to bol pokúsil.“ Ondro je rozpustilý, ponižuje svoju ženu doma i na verejnosti pred cudzími ľuďmi. „Ľaľa, kde je môj dýchavičný kôň! Zazneli od krčmy oproti nej rozpustilé slová jej rozveseleného muža.“ Ondro často pil a keď prišiel domov, Iľu bíjaval. Bol si istý svojou silou, bol sebavedomý a pred ničím nemal úctu. Bez váhania udrel Ďura Šimíkovie, ktorý sa pred ním zastával Ili. aj keď to bol starší človek. Spoliehal sa na svoju silu a veril, že sa mu nikde nič nemôže stať. Začal sa priateliť s Paľom Škrabákom a nepočúval ani matkine výstrahy. „Čušte mamo! Čo budete toľko katovať? Ja sa nikoho nebojím!“ Rozhodol sa, že si nájde inú ženu, takú, čo sa mu bude páčiť. „Čo hútam, to hútam, že si ja nájdem ženu po vôli- a vy ani slova! Rozsobášiš sa .. či čo? Čo by sa ja rozsobašoval? Tá vám ostane. Vy ste si ju brali- majte si ju. Ja si druhú zaopatrím!“ Hoci sa oňho matka strachovala, nebral ju na vedomie. Priateľstvo s Paľom Škrabákom sa mu však nakoniec stalo osudným a matkine obavy sa naplnili.


Anča- Bežanka je Ondrova matka. Bežanka ju volajú, pretože pochádza z rodiny Bežanovcov. Nenávidí Iľu ešte viac ako Ondro, lebo ju mrzí, že jej syn je nešťastný. Za ženu mu ju vzala iba pre jej majetok. „Ty si mne len ako slúžka, ešte horšia- ako podnoža!“ dokončieva reč Bežanka s nemilosrdnosťou. „Len pre tvoje manie, pre nič iné som ťa vzala synovi.. a keď mu to nedáš, tak že si mu načo? Najviac jej záležalo na kuse poľa, ktoré bolo na Iľu napísané. Myslela si a dúfala, že Iľa skoro zomrie, a tak na ňu celé dni nástojila, aby dala pole prepísať na Ondra. „ Ak umrieš, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať, hoci si aj mladá, už ti je on len najprednejší.“ Svojho syna mala rada a bola naňho pyšná. Tvrdila, že ani medzi pánmi by sa taký nenašiel. Keď však začal chodiť do krčmy a opíjať sa, začala sa oňho báť a dohovárať mu. „Veď ja nedbám, čo aj vypiješ, syn môj, ale doma,“ odpovedá mať. „V krčme sa kdejaký- hocijaký zastaví, padneš do zlého kamarátstva.. Dozvedela sa, že sa priatelí s Paľom Škrabakovie, o ktorom sa šírili rôzne reči, a jej obavy začali prerastať v strach o syna. „Bože, bože!“ vzdychá, ruky skladajúc. „Zachráňte mi ho vyslyšte ma! Veď som naveky bola pobožná. Modlím sa vždy, chodím do kostola každú nedeľu. atď. „Ale tomu všetkému, že raz zblúdi je len Iľa vina!“ myslí si s nenávisťou hneď zatým. Iľa sa medzitým bola spýtať farára, či má dať naozaj pole prepísať na muža. Ten sa priklonil na jej stranu a povedal, že nikto nemôže vedieť, kto skôr umrie. Svojou radou Anču veľmi rozhorčil.