Iľa sa vydala za bratranca z matkinej strany- Ondra. Myslela si, že žiadna iná nevesta sa nebude mať tak dobre ako ona. Veľmi sa však sklamala, pretože matkina sestra, teraz už jej svokra, jej celý deň len nadávala a jej muž ju nazýval len „dýchavičným koňom“. V rodičovskom dome ju tiež nečakalo nič dobré. Nemala matku, ale len zlú macochu, otcovi bola tiež ľahostajná a starý otec celé dni len ležal na peci „akoby ani nebol človekom, ale zverom“. Za Ondra ju prinútili ísť, len aby sa jej zbavili. Ondrova matka- Bežanka ju zas chcela len pre pole, ktoré s ňou dostala. Často ju presviedčala, aby ho dala prepísať na muža, lebo dúfala, že zomrie skoro, ako jej matka. Ondro, ktorý bol najsilnejším chlapom v dedine, si z nej pred všetkými robieval posmech a keď prišiel v noci domov z krčmy, bíjaval ju. Potom sa jej ešte dostalo od jeho matky, že si nechá muža po krčmách chodiť a sama si je na vine. Ondro často hovorieval matke, že on si nájde inú ženu, takú čo sa mu bude páčiť, a že túto si môže nechať, keď si ju vybrala. Po čase sa o ňom rozchýrilo, že sa dáva na zlé chodníčky, lebo sa priatelil s Paľom Škrabákom. Matka sa oňho začala báť, keď raz prišiel domov neskoro v noci a doniesol ovocie a pušku, ktorú ukradli s Paľom strážnikovi v grófskej záhrade. Medzitým sa vrátil z vojny Jano Mravcovie, s ktorým sa kedysi chceli vziať, a Iľa mu sľúbila, že ho počká. Ten nemohol zniesť jej stratu a povedal si, že raz aj tak bude jeho. Iľa sa mu snažila v dedine vyhýbať, lebo sa bála stretnutia s ním, ale aj hnevu svojho muža. Ondro šiel jedného dňa spolu s ostatnými chlapmi nakúpiť kapustu na zimu. Keď sa večer vozy vrátili doviezli aj Ondra. Povedali, že je mŕtvy- že spadol z voza. Po chvíli však otvoril oči, vošiel do domu, kde znova omdlel. Ešte raz sa im ho podarilo prebrať, objal matku a naposledy vydýchol. Kata, ktorá bola s nimi na trhu, však vedela pravdu. Ondro s Paľom sa opili a šli kradnúť. Chytili ich a dobili železnými kolmi. Mnohým ľuďom, vidiac Iľu, ktorá ani slzu nevyronila napadlo: „Už si oslobodená!“

Charakteristika postáv

Ondro- Bežankin syn, oženil sa bez lásky so sesternicou Iľou. Nemá k nej žiaden citový vzťah. Je vysoký a mocný, v dedine ho volajú silákom.

Čo sa krásy týka, jeho matka vraví, „že takého čeľadníka nebolo iba ak medzi pánmi ako on; a hoci slečnu bol by dostal za ženu, ak by sa o to bol pokúsil.“ Ondro je rozpustilý, ponižuje svoju ženu doma i na verejnosti pred cudzími ľuďmi. „Ľaľa, kde je môj dýchavičný kôň! Zazneli od krčmy oproti nej rozpustilé slová jej rozveseleného muža.“ Ondro často pil a keď prišiel domov, Iľu bíjaval. Bol si istý svojou silou, bol sebavedomý a pred ničím nemal úctu. Bez váhania udrel Ďura Šimíkovie, ktorý sa pred ním zastával Ili. aj keď to bol starší človek. Spoliehal sa na svoju silu a veril, že sa mu nikde nič nemôže stať. Začal sa priateliť s Paľom Škrabákom a nepočúval ani matkine výstrahy. „Čušte mamo! Čo budete toľko katovať? Ja sa nikoho nebojím!“ Rozhodol sa, že si nájde inú ženu, takú, čo sa mu bude páčiť. „Čo hútam, to hútam, že si ja nájdem ženu po vôli- a vy ani slova! Rozsobášiš sa .. či čo? Čo by sa ja rozsobašoval? Tá vám ostane. Vy ste si ju brali- majte si ju. Ja si druhú zaopatrím!“ Hoci sa oňho matka strachovala, nebral ju na vedomie. Priateľstvo s Paľom Škrabákom sa mu však nakoniec stalo osudným a matkine obavy sa naplnili.

Anča- Bežanka je Ondrova matka. Bežanka ju volajú, pretože pochádza z rodiny Bežanovcov. Nenávidí Iľu ešte viac ako Ondro, lebo ju mrzí, že jej syn je nešťastný. Za ženu mu ju vzala iba pre jej majetok. „Ty si mne len ako slúžka, ešte horšia- ako podnoža!“ dokončieva reč Bežanka s nemilosrdnosťou. „Len pre tvoje manie, pre nič iné som ťa vzala synovi.. a keď mu to nedáš, tak že si mu načo? Najviac jej záležalo na kuse poľa, ktoré bolo na Iľu napísané. Myslela si a dúfala, že Iľa skoro zomrie, a tak na ňu celé dni nástojila, aby dala pole prepísať na Ondra. „ Ak umrieš, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať, hoci si aj mladá, už ti je on len najprednejší.“ Svojho syna mala rada a bola naňho pyšná. Tvrdila, že ani medzi pánmi by sa taký nenašiel. Keď však začal chodiť do krčmy a opíjať sa, začala sa oňho báť a dohovárať mu. „Veď ja nedbám, čo aj vypiješ, syn môj, ale doma,“ odpovedá mať. „V krčme sa kdejaký- hocijaký zastaví, padneš do zlého kamarátstva.. Dozvedela sa, že sa priatelí s Paľom Škrabakovie, o ktorom sa šírili rôzne reči, a jej obavy začali prerastať v strach o syna. „Bože, bože!“ vzdychá, ruky skladajúc. „Zachráňte mi ho vyslyšte ma! Veď som naveky bola pobožná. Modlím sa vždy, chodím do kostola každú nedeľu. atď. „Ale tomu všetkému, že raz zblúdi je len Iľa vina!“ myslí si s nenávisťou hneď zatým. Iľa sa medzitým bola spýtať farára, či má dať naozaj pole prepísať na muža. Ten sa priklonil na jej stranu a povedal, že nikto nemôže vedieť, kto skôr umrie. Svojou radou Anču veľmi rozhorčil.

„Teda na stranu Ili zastali si pán farár.. proti nej. A ona každú nedeľu chodí im do kostola, počúva ich kázne. No veď ju môžu čakať od tých čias; za pol roka sa tam neukáže!“ Jej obavy o syna ešte vzrástli, keď bol kradnúť v panskej záhrade. Pri ďalšej krádeži bol zranený a myšlienka, ktorá sa jej zdala úplne nemožná splnila. Ondro umrel skôr ako Iľa.

Iľa nemala matku, iba macochu, ktorá ju nemala v láske a jej otcovi na nej tiež veľmi nezáležalo. Za bratranca z matkinej strany- Ondra ju vydali, len aby sa jej zbavili. Ona si myslela, že tak dobre, ako sa bude mať tam, by sa nemala nikde, a tak porušila sľub, ktorý dala Janovi Mravencovie, že naňho počká, kým bude na vojne. Veľmi sa však sklamala. Svokra na ňu len šomrala a muž si ju aj týždeň ani len nepovšimol. Nemá nikoho, kto by sa jej zastal. V rodnom dome jej tiež nikto nepomôže. Je zakríknutá a smutná, s nikým nenadväzovala rozhovor a pôsobila uzavreto. Pri svojom mužovi bola nešťastná a bála sa ho.
Keď mal prísť z krčmy vždy sa šla schovať, aby ju nezbil. Bola chorľavá- ťažko dýchala, za čo ju muž volal dýchavičným koňom. Napriek všetkému svojmu utrpeniu však nikdy neuvažovala o tom, že by od muža mohla odísť. Nerozmýšľala tiež nad tým, že keby bola počkala na Jana, mohla sa mať omnoho lepšie. Bola mravne založená, Janovi, aj keď ho ešte stále mala rada, sa vyhýbala a nechcela sa s ním stretnúť, aby ju ľudia neohovárali, no tiež zo strachu, že sa to Ondro dozvie a ublíži jej. Neprejavila strach o muža, keď sa dal na zlé chodníčky, a aj keď zomrel ani nezaplakala.

Problémy a konflikty

Hlavným problémom tejto poviedky je sobášenie sa za účelom výhodného spojenia majetku aj proti vôli niektorého z budúcich manželov. Na dedine rodičia často vôbec nebrali ohľad na názor dcéry, keď sa ju rozhodli vydať. Pri výbere ženícha dbali, aby bol z čo najlepšej rodiny, pri neveste záležalo hlavne na veľkosti vena. Takto uzavreté manželstvá často nebývali šťastné, ako to môžeme sledovať aj v prípade Ili a Ondra. Ilina svokra aj napriek tomu, že bola sestrou jej matky, sa k Ili správala horšie než k slúžke a nijako sa pred ňou netajila tým, že jej ide len o jej majetok. Problematické boli tiež vzťahy medzi Iľou a jej rodinou. Akonáhle sa vydala, už sa o ňu otec nezaujímal a nerobil nič preto, aby jej nejako pomohol, alebo zlepšil jej zlú situáciu a nedal jej ani peniaze na krpce.
Ďalším konfliktom je konflikt Ondra so zákonom, keď bol kradnúť a plánoval začať aj s pytliačením.

Často píjaval, čo poukazuje na alkoholizmus, ktorý bol na našich dedinách vždy rozšírený.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Božena Slančíková Timrava Mocnár