- Dej románu sa odohráva v Paríži od r. 1819. Zobrazuje skutočný život jednotlivca a spoločnosti. Paríž je súčasťou deja a má v ňom aj svoju úlohu - mesto protikladov (najmä sociálnych; prepychové predmestie Saint-Germain x chudobná Latinská štvrť, sociálne rozdiely podľa poschodí, na kt. obyvatelia penziónu pani Vauquerovej žijú).

otec Goriot
- začiatok: zámožný mešťan, koniec: najchudobnejší obyv. penziónu
- pochybnosti okolo jeho postavy (hráč, lakomec, sukničkár) sú rozptýlené - zámožného Goriota priviedli na mizinu jeho 2 dcéry, kt. miloval nezdravou vášňou
- je nevšímavý ku všetkému, čo sa priamo netýka jeho dcér
- ľudia pre neho nejestvujú, okrem Rastignaca - má ho rád, lebo ho miluje Delphine a lebo mu nosí správy o dcérach; jeho vášeň nakoniec spôsobí, že je nevšímaví i k sebe samému
- jeho život nie je víťazstvom, ale tragédiou - väčšinou trpí, najviac však, keď si už nemôže nič nahovárať a priznáva si ich nevšímavosť a egoizmus, a to vo chvíľach, keď zomiera
- svojím konaním sa k nemu priraďuje pani de Beauséant - vikomtesa, žije spoločensky, má milenca, má milenca, kt. ju opúšťa kvôli inej v čase, keď poriada veľkolepý ples a ani je to sám nepovie, pozvaní hostia - tzv. priatelia s radosťou sledujú jej potupu a trápenia, ona odchádza z Paríža zanechajúc tam všetko, čo je jej milé

Vautrin
- protiklad Goriota
- bývalý trestanec
- vystupuje ako obľúbený spoločník a zámožný rentier, kt. vš. pozná a o vš. vie hovoriť
- pozná zákony kapitalistickej spoločnosti a vie ich zhodnotiť (Rastignacovi drsne poukazuje na hodnoty parížskej spoločnosti - „zlato a rozkoš" a na to, že je iná spravodlivosť pre bohatých a iná pre chudobných a že tajomstvo úspechu je v taktike, kt. predmetom je majetok a prostriedkom intriga)
- odporca spoločnosti, nebojuje však za to, aby ju zmenil, ale aby si ju na zákl. uvedenej taktiky podrobil a využil ju pre svoje ciele
- v románe Lesk a bieda kurtizán (1844) uzatvára zmluvu so št. zástupcom a stáva sa náčelníkom parížskej polície => zločinnosť je nerozlučne spätá s vládnucim systémom Balzacovej spoločnosti
- k jeho egoizmu a ľahostajnosti sa priraďujú Goriotove dcéry (Anastasie de Restaud, Delphine de Nucingen) - otec žil celý život iba pre nich a dal im aj to posledné, no ony mu dovolili navštevovať ich iba keď mal peniaze, potom sa za neho hanbili, obrali ho o vš.