Koľko by sa tam našlo zotročených, ubiedených a opustených detí? Koľko rodín hladuje, lebo nemajú ani na jedlo? Koľko je tam zlomených sŕdc! Koľko ľudí spácha túto noc samovraždu, koľko ľudí zošalie? Koľko švábov a domácich pánov bude triumfovať? Koľko víťazov bude porazených, koľko úspechov sa zmení v neúspech, koľko boháčov príde na mizinu? Koľko chytrákov je vlastne hlúpych? Koľké happyendy sú vlastne tragédiou? Koľkí počestní ľudia sú podvodníkmi, koľkí odvážni sú zbabelcami, koľkí verní sú zradcami, koľko kňazov je skorumpovaných, koľko dôveryhodných ľudí zapredalo dušu za mizerný groš darebákom, koľkí dušu nikdy nemali? Koľko úzkych a rovných chodníčkov je chodníčkami neprávosti? Koľko najlepších rodín je vlastne tými najhoršími a koľko dobrých ľudí je vlastne zlých? (Heller, J.: Hlava XXII. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2000, str. 355)

„Nemci budú o pár mesiacov porazení. A o pár mesiacov nato sa vzdá aj Japonsko. Ak by som teraz prišiel o život, nebolo by to za vlasť. Bolo by to za Catharta a za Korna. Preto sa až do konca vojny na zameriavač ani nepozriem. Odteraz myslím iba na seba." (Heller, J.: Hlava XXII. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2000, str. 383).