Vypočujú aj jeho, no on samozrejme o ničom nevedel, prečo by mal byť vrah on, veď spolu čakali dieťa a vôbec, Helena mala byť ešte v Prahe.
Medzičasom sa Peter Slávik oddáva myšlienkam na minulosť. Matka mu pripomenula Janku Haviarovú, jeho bývalú a on si spomenul, ako prvý krát prišla k nim a ako si ju matka ihneď obľúbila. Boli spolu zasnúbení, no on spoznal Helenu, ktorá ho zjavne očarila oveľa viac. A Janka si vzala za manžela jeho priateľa Plachého. Narodilo sa im dieťa a on namiesto toho, aby porozmýšľal, či nemôže byť jeho, obvinil ich, že čosi spolu mali ešte keď Jana chodila s ním.
Spomínal si aj na svojho otca a na to, ako sedel za vraždu, ktorú nevykonal. Avšak jeho presvedčenie mu nedovolilo brániť sa proti nepravdivým výpovediam, ktoré hovorili, že v krčme pichol kamaráta práve on. Bol totiž starosta a nechcel, aby si ľudia mysleli, že sa z toho „vyzul" len preto, že je „privilegovaný".
Život beží ďalej, drahý vrah sa naďalej naplno venuje svojej práci a spolu s matkou naďalej zatĺkajú. Avšak vyskytnú sa nečakané udalosti: jeho známy, patológ Bútor mu tajne pošepne výsledok pitvy - „nevedel som, že vaša manželka bola tehotná." Vtedy si Slávik uvedomí, že je vlastne vrahom dvojnásobným, že zabil i svoje dieťa, na ktoré a tak tešil. Avšak viac obviňoval Helenu, ktorá ho oklamala, ako seba. Druhou nečakanou (a šokujúcou) správou bolo keď mu kamarát Plachý oznámil, že ho videl v noci ísť domov. Slávikovi sa začína jeho lož zamotávať. Matka mu chce predstaviť jej priateľa Rehoru a preto sa stretávajú v jeho byte. No oslavu dokončiť nestihnú, lebo kapitán prichádza pre Slávika. Bohužiaľ, našiel sa svedok, ktorý vás v noci videl ísť domov. A on si automaticky spomenul na Plachého. Keď mu oznámia, že to bol akýsi taxikár, pocíti smútok, pocíti sklamanie. Vysvetľujú mu, že to nič neznamená, len že musí vypovedať. Matka odchádza na policajnú stanicu s ním.
Obidvaja sa tak zamotajú do svojich výmyslov, dokonale ich popletie kapitánova taktika. Postupne sa Slávik dozvedá aj to, že žiadna mužská návšteva neexistovala, že Helena si na návštevu pozvala priateľku. Z nezmyslov, čo si s matkou povymýšľajú, sa už nedá vymotať. Treba vymyslieť ešte čosi. A tak sa Slávikova matka rozhodne povedať kapitánovi Števurkovi pravdu. To ona zabila Helenu. To ona chcela, aby so synom všetko tajili. To ona …-
A život plynie ďalej - Amália Kedrová vysáva byt äv Heleniných večerných šatách), na neho čaká nový film. „Chcem iba povedať, že za to, čo som urobila, nenesie môj syn nijakú zodpovednosť, a týmto ho chcem poprosiť o odpustenie … ako aj všetkých ľudí." (Mitana, D.: Koniec hry. Smena, Bratislava 1987, str.