Dušan Mitana Koniec hry

Kompozícia: 18 kapitol

Žáner: spoločensko-psychologický román s kriminálnou zápletkou

Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (slovenská)

Rok vydania: 1984

Motto: „Nič sa neskončilo. Nič. Všetko sa iba začína!" (Mitana, D.: Koniec hry. Smena, Bratislava 1987, str. 302)

Kedy a kde sa odohráva dej: v 80-tych rokoch v Bratislave, sčasti návrat do minulosti

Zhrnutie: Filmový režisér Peter Slávik v afekte zavraždí svoju manželku Helenu. Svoju vinu tají a pred väzením ho zachráni matka, ktorá berie vinu na seba.

Koniec hry - ani priznaním matky (k niečomu, čo nespáchala) sa hra neskončila; idea hry a jej konca


Postavy:

Peter Slávik
- ambiciózny, ctižiadostivý režisér
- bývalý alkoholik
- na jednej strane má rád svoju manželku, na strane druhej ho nesmierne rozčuľuje
- jeho otec sedel za niečo, čo neurobil, no obvineniam sa nebránil - bol komunista a aj svojmu vlastnému otcovi zoštátnil krčmu
- zavraždí manželku Helenu a svoj čin dokonale zamaskuje

jeho matka
- chcela, aby jej manžel a potom aj syn mali vysoké postavenie v spoločnosti

Helena
- Slávikova emancipovaná manželka
- novinárka
- alkoholička

kapitán Števurka
- dostane tento prípad a hoci vie, kto je vrah, je bezmocný

Dej:

Slávikova manželka odišla do Prahy k sestre, kde sa chce pripraviť na svoju budúcu úlohu matky. Konečne sa totiž rozhodla dieťa si nechať a postarať sa o neho. Slávik dieťa chcel, bol šťastný, že Helena zmenila rozhodnutie. Práve pracuje na svojom novom filme a v noci, keď skončí prácu, sa chce zastaviť u matky, ktorá mu nechala odkaz. Nechá sa vyložiť blízko jej bytu, avšak náhle svoje rozhodnutie pozmeňuje. Rozhodne sa najprv ísť sa domov osprchovať a matku navštíviť až potom.
Po príchode domov sa stretáva so svojou opitou nahou manželkou, ktorá mu vyčíta, že nikdy, keď ho potrebuje, nie je doma. Rozpráva mu, ako strávila príjemný čas aj bez neho a keďže na stole sú 2 poháre a fľaša, Slávika pochytí žiarlivosť. Keď mu Helena povie, že v Prahe podstúpila interrupciu, neovládne sa a pichne ju kuchynským nožom, s ktorým sa práve chystal odkrojiť si chlieb. Ihneď mu napadne, že musí po sebe zahladiť stopy. Na dlážke nechá ležať mŕtvu Helenu a odchádza k matke.
S matkou sa dohodnú na verzii, ktorú povedia vyšetrovateľom. Ráno sa Peter vracia do bytu, už je u nich polícia a práve vypočúva ich upratovačku Amáliu Kedrovú.

Vypočujú aj jeho, no on samozrejme o ničom nevedel, prečo by mal byť vrah on, veď spolu čakali dieťa a vôbec, Helena mala byť ešte v Prahe.
Medzičasom sa Peter Slávik oddáva myšlienkam na minulosť. Matka mu pripomenula Janku Haviarovú, jeho bývalú a on si spomenul, ako prvý krát prišla k nim a ako si ju matka ihneď obľúbila. Boli spolu zasnúbení, no on spoznal Helenu, ktorá ho zjavne očarila oveľa viac. A Janka si vzala za manžela jeho priateľa Plachého. Narodilo sa im dieťa a on namiesto toho, aby porozmýšľal, či nemôže byť jeho, obvinil ich, že čosi spolu mali ešte keď Jana chodila s ním.
Spomínal si aj na svojho otca a na to, ako sedel za vraždu, ktorú nevykonal. Avšak jeho presvedčenie mu nedovolilo brániť sa proti nepravdivým výpovediam, ktoré hovorili, že v krčme pichol kamaráta práve on. Bol totiž starosta a nechcel, aby si ľudia mysleli, že sa z toho „vyzul" len preto, že je „privilegovaný".
Život beží ďalej, drahý vrah sa naďalej naplno venuje svojej práci a spolu s matkou naďalej zatĺkajú. Avšak vyskytnú sa nečakané udalosti: jeho známy, patológ Bútor mu tajne pošepne výsledok pitvy - „nevedel som, že vaša manželka bola tehotná." Vtedy si Slávik uvedomí, že je vlastne vrahom dvojnásobným, že zabil i svoje dieťa, na ktoré a tak tešil. Avšak viac obviňoval Helenu, ktorá ho oklamala, ako seba. Druhou nečakanou (a šokujúcou) správou bolo keď mu kamarát Plachý oznámil, že ho videl v noci ísť domov. Slávikovi sa začína jeho lož zamotávať. Matka mu chce predstaviť jej priateľa Rehoru a preto sa stretávajú v jeho byte. No oslavu dokončiť nestihnú, lebo kapitán prichádza pre Slávika. Bohužiaľ, našiel sa svedok, ktorý vás v noci videl ísť domov. A on si automaticky spomenul na Plachého. Keď mu oznámia, že to bol akýsi taxikár, pocíti smútok, pocíti sklamanie. Vysvetľujú mu, že to nič neznamená, len že musí vypovedať. Matka odchádza na policajnú stanicu s ním.
Obidvaja sa tak zamotajú do svojich výmyslov, dokonale ich popletie kapitánova taktika. Postupne sa Slávik dozvedá aj to, že žiadna mužská návšteva neexistovala, že Helena si na návštevu pozvala priateľku. Z nezmyslov, čo si s matkou povymýšľajú, sa už nedá vymotať. Treba vymyslieť ešte čosi. A tak sa Slávikova matka rozhodne povedať kapitánovi Števurkovi pravdu. To ona zabila Helenu. To ona chcela, aby so synom všetko tajili. To ona …-
A život plynie ďalej - Amália Kedrová vysáva byt äv Heleniných večerných šatách), na neho čaká nový film. „Chcem iba povedať, že za to, čo som urobila, nenesie môj syn nijakú zodpovednosť, a týmto ho chcem poprosiť o odpustenie … ako aj všetkých ľudí." (Mitana, D.: Koniec hry. Smena, Bratislava 1987, str.

294)

„Márne kapitán aj po matkinom priznaní skúmal a overoval všetky okolnosti prípadu. Rozsudok vyznel jednoznačne …" (Mitana, D.: Koniec hry. Smena, Bratislava 1987, str. 295)

„Pozrel do zrkadla na svoju zjazvenú tvár, to predsa nie je moja vina, to predsa nie je iba moja vina, opakoval svoje zaklínacie slová, pozeral do zrkadla a myslel na všetky dni, noci, týždne, mesiace a roky - na čas, ktorý príde." (Mitana, D.: Koniec hry. Smena, Bratislava 1987, str. 302).