Zvieratám zakázali spievať „Zvery Anglicka", lebo už to nebolo potrebné a oni pre nich zložili inú pieseň. K prikázaniu č. 6 pribudlo „bez príčiny". Napoleon sa stal akousi modlou - za všetko dobré mohol on, napísali mu i báseň, vymysleli mnoho výsostných prezývok. Farmár Frederick napadol farmu opäť, zničil mlyn, avšak podarilo sa ho vyhnať. Ostatných presvedčili, že mlyn postavia zase, dôležité je, že zvíťazili. A tak sa oslavovalo. Prasce odkiaľsi vytiahli debničku whisky a užívali si. A aj piate nariadenie bolo pozmenené slovami „do nemoty". Boxer bol vážne zranený a Napoleon na neho dobrosrdečne poslal namiesto lekára konského mäsiara. Roky ubiehali. Veľa zvierat ubudlo, mnoho ich aj pribudlo. pre novonarodené zvieratá bola revolúcia len tradíciou, kúpené o nej ani nechyrovali. Prasiat a psov bolo na farme veľmi veľa - tí bohatli. Ostatní žili stále rovnako - hladovali, spali na slame, pili z napájadla a dreli na poliach. Tí starší sa snažili spomenúť si, či sa im v predrevolučných rokoch žilo horšie alebo lepšie. „Nepamätali sa. Jednoducho nemali s čím porovnávať svoj terajší život." (Orwell, G.: Zvieracia farma. Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava, 1998, str. 94) Boli jedinou farmou, kde všetko vlastnili a organizovali zvieratá - a to bola česť. Potajomky dokonca spievali aj „Zvery Anglicka". „Možno mali ťažký život, možno nie všetky sny sa im naplnili, ale …nikto medzi nimi nekráčal na dvoch nohách … nijaké zviera neoslovovalo iné zviera „pane" … všetky zvieratá si boli rovné." (Orwell, G.: Zvieracia farma. Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava, 1998, str. 95)
Začiatkom leta videli zvieratá čosi neuveriteľné - Kvičiak a aj ostatné prasce kráčali na dvoch nohách! Zvieratá sa chceli začať sťažovať, ale ovce začali bľabotať, čo ich učili od rána: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!" Na stodole teraz bolo napísané jedno jediné prikázanie: „VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ ZVIERATÁ SÚ SI ROVNEJŠIE". A už sa nikto nepozastavoval nad vyobliekaným, fajku bafkajúcim Napoleonom …
Jedného večera prišli na návštevu farmári z okolitých fariem. Sedeli za stolom, debatovali, popíjali, Napoleon oznámil, že odteraz sa bude farma volať „Panská farma". Ostatné zvieratá sa na tieto výjavy pozerali oknom. „Dvanásť hlasov burácalo hnevom - jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka. z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto." (Orwell, G.: Zvieracia farma. Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava, 1998, str. 102).