Zákonitá Herodesova manželka Tamar sa začína strachovať o svoj osud.
Kráľ ju po návrate prepustí a Tamar volá za sudcu* celý národ. Aj Filip sa chce pomstiť, ale prehovoria ho, aby počkal, až bude mať viac spojencov, otca Tamary a ľud.
V kraji pri Jordáne objaví sa Ján Krstiteľ a pred ľudom ostro obviňuje kráľa pre jeho hriešny život. Ľud sa začína proti Herodesovi búriť. Herodias pod lstivou zámienkou dá priviesť Jána
Krstiteľa a keď ten jej vyčíta smrť muža, ktorého dala zabiť, rozkáže ho uväzniť. Na oslavách svojich narodenín podnapitý kráľ v záchvate obdivu nad tancom Salome jej sľubuje, že splní každú jej žiadosť. Salome na pokyn matky si vyžiada Jánovu hlavu. Keď ju žoldnieri donesú, nastáva zdesenie a zmätok. Najostrejšie vystúpi proti nim dvormajster Manahen. V tomto zmätku vbehne stráž a oznamuje, že sa blíži cudzie vojsko.
Prečiny a poklesky Herodesa nezostanú teda nepotrestané. Vojsko arabského kráľa Arebasa, otca zákonitej, ale zvrhnutej Herodesovej manželky Tamar, porazí Herodesovo vojsko a potom nasleduje pád, vyhnanstvo.
Pokorená Tamar dostáva tak zadosťučinenie. To je povzbudivý odkaz pre tých, ktorí trpia. Približme si záverečné vystúpenie, v ktorom Severus, prefekt rímskej posádky v Tiberiáde, oznamuje Herodesovi a Herodiade výsledok...
"Mám nariadenie z Ríma úradné, s najvyššou na ňom pečaťou, hneď ťa, nespoľahlovca, nehodného trónu...
mám zajať a odviesť k moru na loď, čo do vyhnanstva doprevadí ťa do chmúrnej Gálie. Tak výrok znie, a – koniec. Rušaj, pane, podobrotky....

Vtedy mu Herodias oznamuje, že budú zdieľať spoločný osud. "Och, spolu:
ten čím skôr zniesť tú – za hriech- pokutu!"
Okrem pokrokovej myšlienky, ktorá tkvie v boji za práva utláčaných, dielo vzbudzuje pozornosť majstrovskou kresbou postáv s rozmanitými charakterovými odtienkami.
Ako v iných prácach i tu je prítomný osobitný Hviezdoslavov jazyk s obrovským počtom básnických novotvarov a jazykových prostriedkov vôbec i osobitný básnický štýl.