(1. krát: r. 1824: 3 spevy + predspev, r. 1832: 5 spevov + predspev)
- jeho prvá básnická zbierka vyšla r. 1822 - Básne Jána Kollára - už v tejto zbierke básnik vyjadroval lásku k Míne a zároveň lásku k vlasti. Táto skladba sa stala základom pre básnickú skladbu Slávy dcéra. V zbierke je najvýznamnejšia báseň Vlastenec, kt. bola cenzúrou zakázaná a stala sa zákl. predspevu

Prědzpěv:
- z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky najsilnejšia stránka skladby, pretože básnik v ňom reaguje na neutešenú skutočnosť, v kt. sú nútení žiť Slovania
- prostredníctvom lyrického hrdinu smúti nad osudom Slovanov, hovorí o Nemcoch ako o príčine vš. útlaku, no zároveň hovorí aj o zradcoch pochádzajúcich z radov Slovanov
- neostáva však iba pri žalostnom obraze prítomnosti, ale vyslovuje vieru v radostnú, šťastnejšiu budúcnosť
- napísaný je časomerným elegickým distichonom (žalospevný dvojverš), kt. sa skladá z hexametra (šesťstopový verš) a pentametra (päťstopový verš)
- pozostáva zo sonetov, kt. sú usporiadané do piatich spevov:

1. spev - Sála
- spomína si na obd., kt. prežil v Yenne, na obd. sv. lásky k Míne

2. spev - Labe, Rén, Vltava
- v sprievode Milka (slovanský boh) prechádza po krajoch obývaných Slovanmi, opisuje ich históriu a neutešenú súčasnosť

3. spev - Dunaj
- prichádza na Slovensko, kde ho krivdy páchané na jeho národe nútia k náreku
- zároveň načrtáva východisko z neradostnej situácie, a to zjednotenie Slovanov

4. spev - Lethe
- (v gr. mytológii rieka zabudnutia)
- u Kollára - slovanské nebo
- po slovanskom nebi básnik prechádza spolu s údajne mŕtvou Mínou a stretávajú tu významných slovanských dejateľov

5. spev - Acheron
- (rieka vzdychov)
- u Kollára - slovanské peklo
- autor po ňom prechádza a stretáva nepriateľov Slovanov
- myšlienková rovina skladby pozostáva z 2 častí:
1. časť - ľúbostná zložka
- inšpirovaná Kollárovou nešťastnou láskou, kde sv. milú spravil dcérou Bohyne slávy a spojil v nej vš. cnosti a krásy slovanských diev -> Mína = ideál
2. časť - vlastenecká zložka
- vzišla z lásky k vlasti
- vlasť nechápe ako územie, ale to, čo každý nosí v srdci (mravy, reč, myseľ)
- zároveň kritizuje biedne postavenie Slovanov a verí v lepšiu a slávnu budúcnosť
- lásku k vlasti a k Míne rozdeľuje (Mlčím, váham - vtom do hrude ruku vnorím, srdce vyrvem z nej a rozlomím: „Berte," vravím.