Henri Beyle (Stendhal) Kartúza Parmská

O autorovi
Narodil sa na juhovýchode Francúzska a pochádzal zo zámožnej rodiny. Otec mal aristokratické sklony a konzervatívne názory, s ktorými mladý Beyle, ako nadšený stúpenec revolúcie nesúhlasil. Neskôr ho jeho nadšenie pre Napoleona doviedlo až na bojové pole. Stal sa dôstojníkom napoleonských armád. Neskôr sa zúčastnil aj na ťažení do Ruska, kde na vlastnej koži zažil moskovský požiar. Po páde cisárstva Stendhal opustil Francúzsko a presťahoval sa do Talianska na určitý čas.
Stendhal ako predstaviteľ realizmu dokázal verne zobraziť život ľudí vyššej spoločnosti. Vo svojich dielach sa sústredil na zachytenie ideálov mladých ľudí a ich citové problémy. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria: Červený a čierny, Lucien Leuwen, Racine a Shakespear.

O diele
Kartúza parmská je Stendhalov veľmi úspešný román, ktorý je akousi štúdiou talianskeho života po roku 1815. Vystihuje realistické skutočnosti vtedajšej spoločnosti. Dej sa odohráva v prvej polovici 19.storočia. Autor v ňom poukazuje na rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Pravdivo zdôrazňuje v románe fakt, že všetko čo sa hýbe a smelšie dýcha, je v rozpore s politikou vládnucej triedy, ktorá odmieta akýkoľvek pokrok, o všetkom rozhodujú intrigy, špehúnstvo a svojvôľa najmocnejších. Ako príklad uvediem úryvok z knihy : „Knieža si dával veľký pozor, aby nestratil stranu, ktorá nebola pri moci, dobre vedel, že bude vždy pánom, aj keď jeho ministri budú zo salónu pani Raversiovej. V Griante sa rozprávalo tisíc podrobností o týchto intrigách. “
Príbeh je písaný v štýle znakov realizmu a autor sa sústreďuje na vyniknutie individualizmu. Detailne opisuje postavy a prostredie, v ktorom sa dej odohráva. V diele zobrazuje veľa osôb s rôznymi charakterovými vlastnosťami.
Stendhal preferuje vcítenie sa do najtajnejších pocitov hrdinu, s cieľom odzrkadliť tento svet v zmýšľaní románovej postavy.

Stručný obsah:
Hlavný hrdina Fabrizzio del Dongo je mladý taliansky šľachtic. V sedemnástich rokoch zažíva poslednú etapu Napoleonovej vlády. Utečie do Francúzska a pridáva sa k napoleonskej armáde pred bitkou pri Waterloo. Po bitke sa vracia do Talianska, kde prežíva životné muky plné pretvárky a skrývania. Na radu vojvodkyne Sanseverinovej nastupuje Fabrizzio na cirkevnú dráhu. Nedokáže skrývať svoje charakterové rysy a nadšenie pre slobodu a keď Fabrizzio zabije v súboji svojho rivala, aféra sa zveličí, dostane sa do väzenia a čaká na rozsudok.

Grófka opäť zasiahne, umožní mu útek a odstráni nepriateľov. Fabrizzia napokon zbavia viny, slobodný, tajne sa stretáva s Cleliou Contiovou, dcérou guvernéra väznice, do ktorej sa zamiluje na život a na smrť. Keď však Celia i jeho milovaný syn zomrú, vzdá sa arcibiskupského úradu a utiahne sa do kartuziánskeho kláštora, kde o krátky čas zomiera.

Môj názor:
Po prečítaní najznámejšieho diela z Stendhalovej tvorby Červeny a Čierny, som zistil že autorov spôsob písania mi veľmi vyhovuje. Hneď som sa teda obrátil na jeho ďalšie tiež úspešné dielo Kartúza parmská. Atmosféra sa tentoraz upriamila na pomery v Taliansku.

Najviac na mňa zapôsobila časť, kde autor opisuje bitku pri Waterloo vlastne z pohľadu jednoduchého človeka. Táto pasáž pôsobila veľmi emotívne a vyvolávala vo mne najrozličnejšie pocity. Autor opätovne na mňa urobil dobrý dojem a v budúcnosti si rád prečítam aj jeho ďalšie diela.