V mladine si ľahli na suché lístie a tu v prírode zachvátili Luciu smutné myšlienky. Trápila ju vojna, láska, matkine výstupy s milencom, od ktorého čakala dieťa a mala dojem, že to všetko poškvrňuje ich vzájomnú lásku. "Ach sú chvíle...človek sa hanbí, že je človekom."
Čím sa viac sa približoval deň, keď sa mali oddať jeden druhému tým viac sa báli. Cez veľkonočný týždeň dosiahol nemecký nápor svoj vrchol. Na veľký piatok si prišli Peter a Lucia vypočuť si hudbu do chrámu svätého Gerváza. Lucia uzrela uprostred davu rusovlasé, asi dvanásťročné dievčatko so záhadným, nežným úsmevom. Keď ho ukázala Petrovi dievčatko sa preľaklo a zmizlo. "Krásne starodávne spevy plakali zbožnou melanchóliou. Peter a Lucia, dvaja mladí pohania, držali sa za ruky pred svojím veľkým Priateľom, v chráme ponorenom do smútku. A obidvaja súčasne tíško šeptali:
- Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem, pred tvárou si ju beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia."
Vznášali sa na krídlach hudby a ich srdcia sa naplnili láskou s radosťou. "V tej chvíli Lucia, celkom užasnutá, uzrela v červenom a zlatistom chrámovom obloku kaplnky usmievajúcu sa tvár onoho rusovlasého dievčatka s chrámových schodov,.. Na jeho zvláštnej tvári opäť uzrela ten istý výraz hrôzy a strachu."
Mohutný pilier, o ktorý sa opierali sa zrútil, Lucia chcela chrániť Petra vlastným telom a "sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe pritúlený. V tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier."

Peter : Mladý, hamblivý parižan s dobrým srdcom ktorý chce cez lásku zabudnut na vojnu.
„Ach nemohol by som vám, nemohol by som vám pomôcť?
Ale ja by som to urobil rád.“
Petrova reakcia ked zistil, že je chudobná.
Lucia : Skromná maliarka, ktorá žije s chudobnou matkou a podľa ktorej začiatok vojny zmenil všetkých ľudí.
„Všetci sa zmenili.
Všetci-opakovala Lucia“


„Čo sa vlastne stalo?“-pýtal sa Peter „Neviem, ale začalo to, keď vypukla vojna. Všetci sú akísi rozrušení.“
Odvetila Lucia



Myšlienky: „Ty nepoznáš cenu daru , ktorý si mi dala.“
„Dať svoje srdce láske, svoje pery milovanému, to je predsa to isté ako dat svoje oči svetlu: to znemena dávať, to znamena brať.“
Táto myšlienka, respektíve citát sa velmi pačil, pretože zaslepenosť ich lásky bola užastná.

Vlastný názor : Podla mňa je počet postáv skromný a ani ďej nieje bohatý. Hrdinovia sú obyčajní ničím nevinikajúci mladí ľudia, medzi ktorími vzniká krehký cit, láska, láska na prvý pohľad, láska plachá, oddaná, čistá, opisaná v mäkkých tónoch.