Mala krásne belasé oči, jej výraz tváre bol dobrý a prostoduchý, „človeka mimovoľne priťahovala“.21 Navyše vyzerala veľmi mlado na osemnásť rokov, skoro ako dieťa. Ktosi poznamenal, že bola najkrajšou ženou v realistickej literatúre. Raskoľnikov sa na túto obeť pozerá s nepochopením.. „...a hriešnica si predovšetkým tým, že si sa podaromnici zahubila a predala. Bodaj by to nebola hrôza, že žiješ v tej špine, ktorú tak nenávidíš a zároveň sama najlepšie vieš (stačí iba otvoriť oči), že tým nikomu nepomáhať a nikoho pred ničím nezachraľuješ!“22
Soňa bola plachá od prírody. Mala strach pred vystupovaním pred viacerými ľuďmi, bola tichá a krotká, keď sa ocitla pri niekom z nižšej vrstvy. „Soňa, ktorá bola plachá od prírody, už predtým vedela, že ju možno zničiť ľahšie, než kohokoľvek iného a že hockto ju môže skoro beztrestne uraziť. No jednako, až do tejto chvíle si myslela, že sa už dajako vyhne nešťastiu, opatrnosťou, krotkosťou, pokorou pred všetkým a voči každému.“23A vôbec, pri spoznávaní nových ľudí bola veľmi plachá, jej správanie pripomínalo správanie dieťaťa. Sonina schopnosť vystupovania pri kontakte s ľuďmi bola buď nevyvinutá, alebo narušená. Je možné, že ju poznačil spôsob, akým si zarábala na chlieb a na duši jej ostala hlboká rana, ktorá sa ťažko a dlho hojí. Jej správanie bolo miestami až komické. Keď prišla k Raskoľnikovovi a uvidela miestnosť plnú ľudí, zľakla sa adokonca cúvla. Keď sa na ňu niekto pozrel, klopila zrak a hneď sa začervenela. Bola prestrašená a čokoľvek ju dokázalo uviesť do pomykova. „Sonička sa zmiatla, uklonila sa akosi unáhlene a prestrašene a tvár sa jej stiahla skoro do bolestivej grimasy, akokeby úcta a pozornosť Avdotie Romanovny jej boli na ťarchu a spôsobovali jej muky. 24
Soňa sa s ostatnými ľuďmi zbližovala pomalšie, ako ktokoľvek iný. Veď aj Raskoľnikovi začala tykať až po jeho priznaní.
Soňa sa evidentne podceňovala. Nepokladala sa za hodnú ani len sedieť vedľa Dune. Soňa: „Sedieť vedľa mňa! Česť! Ale veď ja.. nemám cti, som veľká, veľká hriešnica!“25 Sama sa považovala za menejcennú a prejav úcty od niekoho „vznešenejšieho“ bol pre ňu akoby nepríjemný a na ťarchu. Soňa bola hlboko veriaca. Soňa: „A čo by som bola bez boha?“26 Bola presvedčaná, že boh existuje. Jej život bol ťažký, no aj napriek tomu nestrácala vieru a kresťanstvo dokázala obhajovať pred sprvoti neveriacim Raskoľnikovom. V Raskoľnikovovom živote zohrala výraznú rolu, nakoľko ho priviedla k láske k bohu, darovala mu kríž ako symbol toho, že budú trpieť spolu.
Aj keď bola Soňa chudobná, jej duša bola bohatá na „posvätné city“.