Jej dobrota hraničila s naivitou, pretože stále dúfala, že každý človek je v podstate dobrý. Nikdy ľudí neposudzovala podľa zamestnania, šiat, či postavenia. Nepoznala predsudky. Vonkoncom nesúhlasila s Raskoľnikovovou teóriou o práve zabiť. Medzi jej menom Sofia (múdrosť) a jej charakterom je určitá súvislosť. Autor chcel týmto poukázať, že aj osoba v takomto sociálnom rozpoložení môže mať vznešené vnútro, ktorým predčí mnohých významnejších ľudí. Keď Soňa prelomila škrupinu svojej hanblivosti a plachosti, bola schopná veľkej lásky a oddanosti. Aj strach a zhrozenie, ktoré cítila k Raskoľnikovovi prerástli v lásku.
Soňa bola ozajstnou studniciou vznešených citov, ešte stále nepošpinenou bahnom, ktoré však už, už pretekalo cez jej okraj, no zastavil ho až Raskoľnikov, s ktorým Soňa odišla na Sibír začať nový život. Puľcheria Alexandrovna – Je to Raskoľnikovova matka túžiaca zabezpečiť blaho svojim milovaným deťom. Mala ich nadovšetko rada, dôverovala im a snažila sa im pomáhať. Dbala viac na ich blaho, ako na svoje, ku šťastiu jej stačilo veľmi málo. Puľcheria Alexandrovna: „Roďa, ale veľmi ma nerozmaznávaj, ak budeš môcť, príď, ak nie – nedá sa nič robiť, aj tak budem čakať. Ja predsa vždy budem vedieť, že ma máš rád a mne aj to stačí. Budem čítať, čo napíšeš, budem o tebe od všetkých počúvať, ale zavše aj sám mi prídeš porozprávať, nuž čo si ešte viac môžem želať? 27 Bola mimoriadne obetavá, bola schopná drieť a živoriť, len aby sa jej deti mali dobre. Mala veľké srdce a bola stelesnením materinského citu. Bola veľmi citlivá. Už len pocit, že jej Roďovi hrozí niečo strašné, jej nahlodal zdravie. Utýrala sa od žiaľu a trápenia až napokon umrela. Možno na nás pôsobí dojmom, že so všetkým súhlasí, no bola inteligentná a schopná povedať nie. Puľcheria Alexandrovna: „Proti čomu by ste chceli protestovať? Aké máte na ňu právo? Nuž, vari vám dám moju Duňu, keď ste taký?“28Dokázala predvídať situácie a na prekvapenie iných vedela viac ako si mysleli. Túžila si splniť svoje poslanie a to priviesť k šťastiu svoje deti, túžila, aby sa v živote mali lepšie ako ona. Aľona Ivanovna – Stará úžerníčka, ktorá poslúžila Raskoľnikovovi ako spôsob, akým zistiť, či je naozaj „výnimočný“. Bola malej postavy, mala prenikavé a nedôverčivé oči. Bola zlá a samotárska. Jej jedinou spoločnosťou boli ľudia, ktorých zdierala. Raskoľnikov ju zaradil medzi vši. Vyprovokovala ho k sociálnej motivácii jeho zločinu, nakoľko bola bohatá ako Žid a mala peňazí viac, ako potrebovala.