„Znova podložil ľavú ruku pod hlavu chorého, pridvihol mu ju a podával mu lyžičkou čaj, pričom zase ustavične a horlivo na ňu fúkal, ako keby v tomto obrade spočíval ten najhlavnejší a najspásnejší bod celého liečenia.“41 Počas starania sa o Raskoľnikova sa stihol spriateliť s domácou a slúžkou Natasiou. Bol veľmi zhovorčivý, veď sa mu podarilo prehovoriť domácu, aby mu zas varila. Mal príjemné vystupovanie. To nakoniec oslovilo aj Raskoľnikovu sestru Duňu. Tá sa Razumichinovi veľmi páčila. Keď bol v jej blízkosti, menil sa na zaľúbeného chlapca. Jeho reakcie boli neprimerané jeho veku. Pri rozličných príležitostiach sa červenal a hanblivo sa vyhýbal Duninmu pohľadu. Zrazu ho trápili malicherné problémy. Trápila ho myšlienka, čo si myslela Duňa o jeho slovách, keď bol opitý. Chvíľami sa hneval na seba a zvažoval, či sa má k Duni správať odmerane, či nie. Pri Raskoľnikovej sestre ukázal niekoľko svojich typických charakterových vlastností. Jednou z nich bola oddanosť. Razumichin sa rozhodol pomáhať Puľcherii Alexandrovne a Duni, keď ich opustil Roďa. Jeho oddanosť nebola umelá, alebo robená vo chvíľkovom afekte. Takisto neprichádza do úvahy myšlienka, že svojou náklonnosťou zakrýval krivé úmysly, to nie. Jeho konanie bolo podložené rozhodnutím prameniacim z hĺbky srdca. Ukázal, že je to čestný mladý muž a že má súcit s obeťami nespravodlivosti.
Na druhej strane, jeho priateľstvo k Raskoľnikovi bolo zaslepené, akoby si neuvedo- moval, že Roďa o neho nestojí. Razumichin si jeho správanie vysvetľoval ako dôsledok choroby. Nevedel si predstaviť, že by stratil takého dobrého priateľa, ako bol Roďa. Táto myšlienka neprichádzala do úvahy a hľadal výhovorky ospravedlňujúce jeho správanie. To však ukazuje fakt, že Razumichin bol dobrosrdečný a mal dobré zmýšľanie o Raskoľni- kovovi. Veď ani neveril, keď mu hovorili, že Roďa je vrah. On mu dôveroval a bol pres- vedčený o nevine svojho priateľa. Bol rojko a občas nechával svojmu rojčeniu voľný priebeh.
Vo chvíli, keď sa všetci dozvedeli pravdu o Lužinovi a Raskoľnikov už vyzeral, že všetko je s ním v poriadku, rozpovedal svoj plán o jeho prekladateľskej kariére do ktorej zahrnul všetkých Raskoľnikovovcov. Jeho idea bola dokonale premyslená a keď to hovoril, ešte viac sa rozohňoval a doplňoval do svojej reči rôzne detaily. Bol veľmi zapálený pre svoju ideu a bol rozhodnutý a pripravený okamžite ju začať realizovať.
Napriek svojim niekoľkým nedostatkom bol pozitívnou postavou diela. Ukázal sa ako verný Raskoľnikovov priateľ, na ktorého sa dá spoľahnúť. Bol to dobrý človek a svoju dobrotu rozdával ďalej. Avdotia Romanovna Raskoľnikovová - Duňa bola Raskoľnikovova jediná sestra.