Puľcheria Alexandrovna: „Žije už niekoľko dní ani v horúčke a vymyslela celý plán, ako sa neskôr môžeš stať spolupracovníkom, ba spoločníkom Petra Petroviča v jeho advokátskych záležitostiach...“ 43 Duňa bola schopná zahodiť celý svoj život v prospech svojej rodiny.
Odhodlanie spraviť až takú obetu kontrastovalo so schopnosťou rozvážne uvažovať. Keby si porovnala výhody a nevýhody manželského zväzku s Lužinom, zistila by, že jej to vôbec nestojí za to. Ona však racionálne posúdila osobný prospech a zistila, že ako bohatá žena bude mať príležitosť byť uznávanou vznešenou pani. To bol takisto pravý dôvod jej obety. Tým vidíme, že Duňa bola ambiciózna a cieľavedomá žena. Nebola spokojná so svojou situáciou a bola rozhodnutá stať sa urodzenou pani. Tu môžeme vidieť podobnosť s bratom, ktorý tiež sníval o ideálnom svete.
Duňa bola dôležitá postava v deji románu. Mala nezastupiteľnú úlohu v živote Razumichina, ktorý si ju nakoniec zobral za ženu. Svojím konaním ovplyvnila Raskoľnikova a Svidrigajlova. Myslíme si, že nakoniec sa nestala takou vznešenou pani, ako si predstavovala. Stačilo, že ju tak vnímal jej manžel a že s ním bola šťastná.

Peter Petrovič Lužin - snúbenec Avdotie Romanovny Raskoľnikovovej - Dune. Do Petrohradu prichádza spolu s ňou a jej matkou- Puľcheriou Alexandrovnou. Hlavný motív jeho cesty do Petrohradu je jeho kariéra- bol to právnik. Puľcheria Alexandrovna: „Už dávno sa zapodieva súdnymi spormi a žalobami, a práve v týchto dňoch vyhral dôležitý proces.“44
Bol to pán v stredných rokoch, oblečený slušne a na úrovni. Na jeho vzhľade bolo vidieť, že je to pestovaný pán. Jeho strih bol podľa najnovšej módy a aj jeho oblečenie išlo ruka v ruke so súčasným trendom. Na jeho tvári večne sídlil namrzený a povýšenecký pohľad. Opovržlivo sa pozeral na ostatných. „...pozeral sa okolo seba s ponižujúco skrývaným údivom, akoby sa očami spytoval: „Kde som sa to len ocitol?“ Nedôverčivo a dokonca s akousi ustrašenou afektovanosťou, div nie urazene, si obzeral Raskoľnikovovu „kajutu“ “45
Lužin bol človek nesmierne pyšný. Často stál pred zrkadlom a dlhé hodiny sa kochal na svojom zovňajšku. Nevedel sa vynadívať na svoje ušľachtilé rysy. Jeho narcizmus postupne dosiahol obrovské rozmery. Lužin si vážil na sebe úplne všetko. Bol hrdý na seba, že sa dokázal vypracovať a uplatniť. Peter Petrovič začínal svoju kariéru ako chudobný mladík a vypracoval sa až na bohatého a skúseného muža. Pripomínal si, že je už niekto a bol si vedomý toho, že ľudia ho uznávajú. Avšak vec, ktorú si na sebe oceňoval najviac, boli jeho peniaze. Hovoril, že peniaze „ho zrovnoprávňovali so všetkým, čo bolo vyššie, než stál on.“ 46 Neustále ich šporil a hrabal, aby sa mohol nimi vystatovať pred inými. Lužin však nechcel zostať len pri úspechu v profesionálnom živote.