Chcel byť úspešný aj v súkromnom živote, chýbala mu však družka. Pre Lužina nemohlo byť ťažké nájsť si ženu, veď bol bohatý a úspešný. Problém bol v požiadavkách, ktoré musela jeho potencionálna manželka spĺňať. Peter Petrovič si to vysníval ako v rozprávke. Jeho žena by mala byť chudobná. Lužin ju chcel vytrhnúť z biedy. Ako odmenu za život v blahobyte žiadal nekonečné zbožňovanie. Túžil byť záchrancom, ktorému by bola žena až do smrti vďačná. Jeho žena mala byť cudná a krásna, aby dôstojne reprezentovala svojho manžela. Lužin chápal svoju budúcu ženu ako posledný krôčik k dokonalosti, aby mal pri sebe krásny „doplnok“, ktorý by ho nekonečne miloval. Lužin nechápal manželstvo ako vzťah dvoch rovnocenných partnerov, on mienil byť ten hlavný. Vysoko si oceňoval vlastnú odvahu povzniesť Duňu z jej stavu na svoju vlastnú úroveň. Lužin veľmi ťažko znášal odmietnutie z Duninej strany. „Na svoju veľkú mrzutosť pomaličky musel uznať, že to, čo ešte včera pokladal za takmer fantastické, a hoci sa to naozaj stalo, priam za nemožné, bola tvrdá a nezvratná skutočnosť. Ranená smoľúbosť mu celú noc vyciciavala krv ako čiaerna pijavica.“47 V tej chvíli sa mu zrútila celá budúcnosť, lebo si myslel, že Duňa je vhodná pre neho. Od toho momentu sa čitateľ môže zoznámiť s ďalšou charakterovou vlastnosťou Petra Petroviča Lužina. Je to cieľavedomosť a odhodlanosť dosiahnuť svoj cieľ. Lužin mal v úmysle dostať Duňu späť. Zvolil si vtedy veľmi nečistý spôsob. Chcel poškvrniť česť Sone tým, že jej nastrčil do vrecka storubľovú bankovku a pred všetkými účastníkmi Marmeladovho karu ju vyhlásil za zlodejku. P. P. Lužin: „Zavolám si vás k sebe v záujme vašej úbohej príbuznej, dám vám v rámci svojich možností príspevok desať rubľov, ale vy nato, hneď v zápätí, v tej chvíli sa mi odplácate takýmto skutkom! Nie, prosím, to naozaj nie je pekné!“ 48 Tým by poškvrnil aj Raskoľnikova a Duňa by bola zasa jeho. Lužin si už začal predstavovať, ako mu bude Duňa ďakovať, že jej otvoril oči a ukázal pravdu. Našťastie mu na tento úskok prišli a vyhnali zo svojho života. Vidíme, že Lužin bol schopný pre svoj osobný prospech kompromitovať iných, a tak bezohľadne dosiahnuť svoj cieľ.
Peter Petrovič Lužin nám podáva obraz o ľudskej pýche a domýšľavosti, ktorá neustále hľadí na svoj prospech a nestráni sa použiť aj tie najnečestnejšie spôsoby.