Prikrýval sa svojím starým študentským plášťom a do hlavnice si napchal špinavú bielizeň, aby mal hlavu vyššie. Pri pohovke stál stolík. Raskoľnikov mal ku svojej izbe od začiatku nepriateľský postoj, veď sám sa o nej vyjadroval ako o „kutici“ a „klietke“. Negatívny postoj však postupne prechádzal do stavov apatie, kedy už vôbec nedbal o ňu, pretože bol príliš pohltený svojimi problémami. Izba na Raskoľnikova pôsobila tak, že svojím výzorom ho ubíjala. V chorobe, keď blúznil, izba ešte umocňovala jeho trápenie a v kritických okamihoch, keď uvažoval nad teóriou, bol náchylnejší vidieť svoju situáciu horšie a bezvýchodiskovejšie, aká bola v skutočnosti. Keby si bol vytvoril harmonický vzťah ku svojej izbe, prežíval by svoje problémy menej tragicky, ako to bolo v jeho prípade.
Druhé prostredie vplývajúce na neho, bola celá ruská spoločnosť. Raskoľnikov bol typ človeka túžiaceho po živote v ideálnom svete. To sa o ruskej spoločnosti nedalo povedať ani zďaleka. Realita, v ktorej žil Raskoľnikov, bola plná kontrastov a vnútorných rozporov. Raskoľnikov bol dennodenne svedkom trápenia chudobných ľudí a opilcov. Typickým príkladom nespravodlivej biedy je príbeh Marmeladovovej rodiny. Otec bol úradník, no všetky peniaze, čo zarobil, prepil. Bol to nevyliečiteľný alkoholik, ktorý svojím alkoholizmom ochudobňoval celú rodinu. Marmeladov: „A tu som dostal miesto. Dostal a opäť stratil. Chápete, prosím? Tu som ho stratil už z vlastnej viny, lebo sa ozvala moja prirodzenosť.“62 Marmeladov bol jediný živiteľ rodiny. Jeho manželka – Katerina Ivanovna mala šľachtický titul, ktorý jej bol nanič, pretože bola veľmi chudobná. Trpela na tuberkulózu. Mali aj štyri deti. Najstaršou z nich bola Soňa. Bola donútená existenčnými problémami stať sa prostitútkou a predávať svoje mladé telo.
Príbeh rodiny Marmeladovcov vôbec nebol ojedinelý v Rusku v tej dobe. Problémy, ktoré mali oni, mali aj mnohé ďalšie rodiny. Ku všeobecnej chudobe sa pridali postupne aj opilstvo, pohlavné choroby a úžerníci. Na druhej strane stál blahobyt „zbytočných“ členov spoločnosti, tento prípad je vykreslený v postave Aľony Ivanovny- starej úžerníčky. Ľudia ako ona ochudobňovali všetkých naokolo. Získané peniaze však nepoužili na dobré ciele. Je to presne tak ako u Aľony, ktorá všetky „zarobené“ peniaze odkázala istému kláštoru, aby sa za ňu po jej smrti modlili. Je to typický príklad banálnosti spoločnosti a jej pomerov.
A ako ruská spoločnosť ovplyvnila samotného Raskoľnikova? Práve jej situácia bola podnetom pre neho na vytvorenie svojej teórie.